Venezuelské jedlá sa líšia v závislosti od geografickej oblasti krajiny. Potom sú však stálice na tanieri, ktoré nájdeme úplne všade a je jedno, v ktorej časti sa práve nachádzame. Venezuela bola vôbec prvou krajinou, ktorú som na kontinente navštívil. Nielenže som tam zažíval moje prvé kultúrne šoky, ale takisto aj tie gastronomické. Nikdy predtým som totiž nejedol drvivú väčšinu z toho, čo ponúkali v týchto ďalekých končinách. Venezuela bola pre mňa miestom, kde som sa prvýkrát schuti zahryzol do Latinskej Ameriky
Keď sa spojí kečup a majonéza
Medzi hlavné ingrediencie, ktoré Venezuelčania dennodenne využívajú na prípravu svojich skromných jedál, patria najmä kukurica, ryža, zemiaky, yuca, múka, vajcia, platany, a, samozrejme, bez strukovín ako fazuľa, šošovica a cícer by to prakticky ani nešlo. Tie predstavujú hnací motor krajiny. Keď k tomu všetkému ešte pridáme rôzne typy mäsa, dostaneme obraz o tamojšej kuchyni. Zaujímavosťou je, že rôzne ingrediencie sa vo Venezuele nazývajú inak ako v ostatných latinskoamerických krajinách. Preto sa veľakrát stáva, že keď človek počuje nejaký názov, nerozumie mu. Až potom zistí, že ide o bežnú vec, len s tým rozdielom, že je to venezuelský názov pre danú potravinu. Dobrým príkladom je fazuľa, ktorá je všade známa ako frijoles, ale v tzv. venezuelčine sa povie caraotas. Alebo keď na trhu kričia cambur, cambur, myslia tým banán. Venezuela je druhým najväčším spotrebiteľom cestovín na svete hneď za samotným Talianskom. Špagety, aj keď nie pôvodné, sú v súčasnosti považované za základné jedlo v strave Venezuelčanov. No v tejto krajine je veľmi bežné dochucovať ich kečupom, majonézou alebo ružovou omáčkou (salsa rosada), čo je netradičné spojenie kečupu a majonézy, ktoré tak neuveriteľne všetkým Venezuelčanom chutí. Ja síce nie som veľmi na omáčky, takže túto kombináciu som neobľuboval. Všeobecne môžem povedať, že domáci milujú omáčky všetkého druhu a pridávajú ich do každého jedla.
Venezuelské bryndzáky
Kreolský pabellón je tradičné venezuelské jedlo uznávané ako národné jedlo par excellence. Kedysi to bolo jedlo černochov a otrokov. Pozostáva z varenej bielej ryže (arroz blanco cocido), hovädzieho mäsa rozdrobeného na uzučké vlásky (carne mechada), čiernej fazule (caraotas negras) a plátkov vyprážaného zrelého platanu (tajadas de plátano maduro frito). Pabellón má odo mňa prívlastok venezuelské bryndzové halušky.
Jednoduchá, no pre nich božská
Pabellón je teda to najtradičnejšie, čo Venezuela ponúka. Existuje však jedlo, ktoré ho predbieha v dennej konzumácii. Tým nie je nič iné než slávna arepa venezolana. Arepa je jedlo predkolumbovského pôvodu, vyrobené z mletého suchého kukuričného cesta alebo predvarenej kukuričnej múky, kruhového tvaru a sploštené do tvaru malých placiek. Zvykne sa napĺňať napríklad strúhaným syrom, praženicou, fazuľou, avokádom a pod. alebo sa konzumuje bez náplne ako príloha k hlavným jedlám. Venezuelčania by si bez arepy nevedeli predstaviť ani jeden deň. Je to pre nich jedlo bohov, aj keď je jednoduché a lacné na prípravu. Arepa sa raňajkuje, desiatuje, obeduje, olovrantuje aj večeria. Veľmi obľúbeným tradičným pokrmom je aj cachapa. Pripravuje sa podobne ako palacinka, ale namiesto pšeničnej múky obsahuje zrná kukurice alebo kukuričnú múku. Do cesta sa pridáva aj cukor, preto má samotná placka sladkastú chuť. Gastronomický zážitok však umocní plnka, ktorá pozostáva z veľkého kusa riadne slaného bieleho syra. Cachapa je teda sladko-slanou kombináciou, čo fanúšikov zmiešaných chutí zaručene poteší. Pripravoval som ju aj doma na Slovensku a podarila sa tak dobre, akoby som ju jedol niekde v Caracase. Tequeño je kulinárska pochúťka, ktorá padne vhod pri každej príležitosti. Cesto zo pšeničnej múky sa naplní syrom a nechá sa vysmažiť. Výsledkom sú chutné syrové minipršteky.
Vianočná pochúťka
Keby ste chlad a sneh chceli vymeniť za slnko a pláž počas vianočných sviatkov, 24. decembra by ste si na tanieri našli tradičný venezuelský tamal zvaný hallaca. Skladá sa z kukuričného cesta ochuteného kuracím vývarom, ktoré je naplnené hovädzím, bravčovým, kuracím alebo slepačím hustým gulášom. Niektoré obsahujú ryby, tiež olivy, hrozienka, kapary, papriku či cibuľu. Sú zabalené v banánových listoch do obdĺžnikového tvaru, ktoré sa nakoniec zviažu knôtom alebo niťou a varia sa vo vode. Je to jedno z národných jedál Venezuely. Hoci je typické pre vianočné obdobie, môže sa podávať kedykoľvek počas roka.
Fast food kraľuje
Je potrebné poznamenať, že vo Venezuele sa až prehnane konzumuje rýchle občerstvenie (fast food, comida rápida) hlavne vo forme hamburgerov, párkov v rožku (ktoré majú svoj vlastný venezuelský variant) a pepitos (sendvič s mäsom). Medzi jedno z najobľúbenejších pouličných jedál patrí empanada, čo je tenké plnené cesto v tvare pirohu a môže byť buď pečené, alebo vyprážané. Empanadas sú populárne vo viacerých krajinách kontinentu, ale mne najviac chutili práve venezuelské. V pekárňach by ste našli rôzne druhy chleba, pečiva, koláčikov, pochutín, maškŕt ako bombas rellenas, torta tres leches, quesillo, palmeritas, mandocas, alfajores, turrones, galletas a iné. Aby sme to celé zapili, určite netreba zabudnúť vyskúšať tradičný nápoj chicha z mlieka a ryže, ale aj maltín – sýtený sladový nápoj pripravený z jačmeňa, chmeľu a vody na štýl piva, ktorý je ich najautentickejším nápojom. Okrem toho som každý deň vyskúšal prírodné džúsy z pestrého výberu tropického ovocia. Venezuelská gastronómia má síce ďaleko od diétnej, ale sú jedlá, ktoré by som konzumoval stále dokola.
Od autora ďalej na virtuálny stôl ponúkame:
Exotické chute tropického ovocia: Poznáte jedlý kaktus?
Balkánske kráľovstvo paprík a paradajok
Pestré, pikantné a výdatné … tak chutí Rumunsko
