Karol V. mal 81 titulov. Bol rímsko-nemeckým cisárom a španielskym kráľom, vládol nad územiami v Novom svete a mohol si povedať, že mu patrí ríša, nad ktorou slnko nezapadá. V roku 1523 ale dostal upomienku písanú pomerne ostrým tónom. Jej odosielateľ požadoval bezodkladné splatenie dlžnej sumy vrátane úrokov. Doslova uviedol: „Je dobre známe, že bezo mňa, vaše veličenstvo, by ste asi nezískali cisársku korunu.“ Jakob Fugger jednoducho chcel svoje peniaze späť a Karol V. bol len jedným z jeho mocných dlžníkov.
Predpoklady na úspech
Vráťme sa ale o pár desaťročí späť. Muž, ktorý požadoval od panovníka vrátenie peňazí, bol vnukom obyčajného tkáča. Jakob sa narodil v marci 1459 a svoj rod, ktorému sa v tom čase nevodilo najhoršie, pozdvihol v priebehu života na absolútny vrchol spoločenského piedestálu. Jeden z jeho súčasníkov napísal: „Jednali s ním cisári, králi, princovia aj šľachtici a pápež ho vítal ako milovaného syna.“ Vo svojom paláci v nemeckom Augsburgu mal Jakob miestnosti, ktoré patrili k najkrajším na svete. K obrovskému bohatstvu priviedla Fuggera kombinácia šťastia a usilovnosti. Zhodou okolností sa narodil do rodiny, ktorá nemala núdzu o kapitál, navyše sa tak stalo práve v Augsburgu, slobodnom meste, ktorému nevládol žiaden feudálny pán. Augsburg mal výbornú polohu, ležal na obchodnej ceste medzi Apeninským polostrovom a Holandskom a zároveň dostatočne blízko veľkých ložísk striebra a medi v strednej Európe. Fugger zbohatol práve na požičiavaní peňazí tým, ktorí vlastnili bane.
Výroba cisára
Financoval však aj aktivity Habsburgovcov. Tí sa vďaka predvídavej sobášnej politike stali pánmi rozsiahlych európskych území, vládli od Uhorska na východe po Španielsko na západe a od Sicílie na juhu až po Holandsko na severe. Rímsko-nemecký cisár Maximilián I., ktorý vládol približne v čase vzostupu Jakoba Fuggera, bol známy chronickým nedostatkom peňazí. Viedol vojny, potreboval si poisťovať spojenectvá a nemalý majetok si vyžadovalo aj uzavieranie manželstiev členov habsburgovského klanu. Cash-flow mu zabezpečoval Jakob Fugger. A keď sa Maximiliánov vnuk Karol, v tom čase „len“ španielsky kráľ, uchádzal o korunu rímsko-nemeckého cisára, Fuggerove peniaze mu ju nasadili na hlavu. Obchodník si doslova kúpil predajných kurfirstov, ktorí potom pri voľbe cisára hlasovali práve za Karola.
Vo Fuggerovi sa spájali dve vlastnosti, ktoré má každý úspešný obchodník. Aby nahonobil veľký majetok, nebál sa riskovať. Odvážny Fugger sa púšťal do veľkých dobrodružstiev, keď investoval na „divokom východe“ v Uhorsku. Konkrétne v okolí Banskej Bystrice a okolí, kde financoval ťažbu medi. Napríklad medený hámor v Banskej Bystrici vznikol práve vďaka Fuggerovým peniazom. Región bol jedným z pilierov Jakobovej finančnej moci, nachádzal sa však blízko Osmanskej ríše a hrozil jeho pád do rúk Turkov. Fugger sa zlatkami podieľal aj na plavbách Portugalcov na skutočný ďaleký východ, kde Európania obchodovali s korením. Na druhej strane vedel byť aj opatrný. Od panovníkov a šľachticov požadoval jasné záruky a ručili mu majetkom, ktorý nestrácal na hodnote.
Nepriatelia na každom rohu
Jakob Fugger nikdy neodišiel do dôchodku, hoci si ho mohol naozaj užívať. Podľa vlastných slov chcel zarábať peniaze až do smrti, ale posledné roky života strávil skôr ich chránením pred útokmi, ktoré prichádzali zo všetkých strán. Nemecká aristokracia urputne bránila vzostupu obchodníckej triedy a neštítila sa ani násilia. Sedliaci schvátení rôznymi revolučnými hnutiami zasa volali po úplnom zrušení súkromného majetku. Protestantskí duchovní vrátane Martina Luthera zasa kritizovali Fuggera ako úžerníka, ktorý zarába nečestným spôsobom. Mimochodom, úroky prekážali aj katolíckej cirkvi, ale pápež Lev X. mal s Fuggerom skutočne nadštandardné vzťahy. A tak kým do roku 1515 bola úžera smrteľným hriechom, Lev X. ju nanovo definoval ako „zisk dosiahnutý bez práce, ceny alebo rizika“. Práve posledné slovíčko (doplnené pápežom) bolo dôležité, lebo každá pôžička je riziková a výška úroku len vyjadruje mieru tohto rizika. V neposlednom rade sa medzi Jakobových nepriateľov radili aj cisárski radcovia, podľa ktorých boli finančníci horší než „všetci banditi a lupiči dohromady“. Ich ponosovanie zašlo až tak ďaleko, že Fugger vystavil Karolovi V. už spomínanú upomienku a pripomenul panovníkovi, komu má byť vďačný za cisársku korunu.
Koľko zarobil?
Jakob Fugger je dodnes jedným zo symbolov prechodu od feudalizmu ku skorému kapitalizmu. Diverzifikoval svoje investície tak, aby minimalizoval riziko straty peňazí. Pomáhal si pritom napríklad aj vytvorením siete „novinárov“, ktorí mu prinášali správy z celej Európy. Obchodník tak nebol len najbohatším, ale zrejme aj najlepšie informovaným Európanom stredoveku. Aký bol vlastne jeho majetok? Takú sumu si dnes ťažko predstaviť. V prepočte ide približne o 337 miliárd eur. Štyria najbohatší muži sveta dnes majú dokopy na konte menej a Jakob Fugger sa niekedy zvykne označovať ako najväčší boháč v dejinách. Keď ale v roku 1525 zomrel, nemal priamych potomkov a všetko zdedili jeho dvaja synovci.
Fuggerei
Jakob založil v Augsburgu prvé sociálne sídlisko na svete. Funguje dodnes, už vyše 500 rokov, a nájomné sa nezmenilo. Za bývanie sa platí jeden rýnsky ročne, čo nie je ani 90 centov. Podmienkou je, že človek musí byť chudobný, ale bez dlhov, katolík a musí bývať v Augsburgu viac než dva roky.
Od autora ponúkame aj ďalšie zaujímavé články:
William Wallace: Skutočný príbeh Statočného srdca
Jules Brunet: Skutočný posledný samuraj
Kratochvíľa faraónov: Najstaršia hra má korene v Egypte
