Americká občianska vojna sa zvykne označovať ako prvý moderný konflikt a v dejinách dovtedy nemala obdobu. Nepriniesla však len obete, krutosť a nové spôsoby zabíjania, ale aj užitočné vynálezy.
Rýchle amputácie
V žiadnej predchádzajúcej vojne sa nevykonalo toľko amputácií. Niežeby predtým lekári neboli schopní odrezať ruku či nohu. Jednoducho to nebolo potrebné. V roku 1840 však prišla na bojiská strela Minié pomenovaná po svojom vynálezcovi. Nabíjala sa do pušiek kalibru .58, a to je len o čosi menej než šírka vášho palca. Vďaka drážkovaniu nielen značne vylepšila presnosť zbraní, ale aj zvýšila ich silu. Rýchle amputácie sa tak stali nutnosťou, pretože v bitkách sa počet ranených navyšoval ohromnou rýchlosťou. Strela Minié znamenala nielen viac presných zásahov. Pri vniknutí do tela totiž spôsobovala také poškodenie kostí, šliach a tkanív, že ak sa končatina neodrezala, smrť v dôsledku infekcie bola prakticky neodvratná. Zranených bolo toľko, že chirurgovia jednoducho museli vynájsť spôsob, ako vykonať amputáciu rýchlo, presne a s čo najmenším rizikom, že pacient počas zákroku vykrváca. Postup, ktorý vyvinuli, sa v pozmenenej podobe používa aj v súčasnosti.
Inhalátor
Amputácie sa vykonávali zväčša ešte počas bitky v chaose a praskote výstrelov z ručných zbraní i diel. Do toho sa miešalo vrieskanie ranených a chirurgovia potrebovali spôsob, ako zmierniť nielen ich utrpenie, ale aj ako dopriať sebe aspoň o čosi viac pokoja a nehybného pacienta. Éter a chloroform boli v časoch americkej občianskej vojny ešte novinkou a nikdy predtým sa na bojiskách neobjavili. Keď si lekár mohol vybrať, zvolil radšej chloroform, keďže éter bol mimoriadne horľavý. Látka sa naliala na kus bavlnenej handry, ale väčšina sa rýchlo odparila a pacient sa nestihol nadýchať. Tesne pred vojnou sa však objavil aj inhalátor a počas konfliktu sa dostal do mnohých poľných nemocníc. Chloroformom sa tak prestalo plytvať a navyše človeka takto uspal oveľa rýchlejšie. V modernizovanej verzii sa tento inhalátor používa dodnes.
Sanitka
Prvá bitka pri Bull Run sa odohrala 21. júla 1861 a išlo takpovediac o krvavý piknik. Civilisti vrátane niekoľkých senátorov sa zišli na bojisku a so záujmom sledovali, čo bude nasledovať. Na tisíce padlých ale neboli pripravení. Vojnová vrava ich rýchlo vyhnala z bojiska, nasadli do svojich vozov a ušli. Bohužiaľ, pre ranených utekali s vozmi aj tí, ktorých velitelia najali ako kočišov „sanitiek“. O pár dní neskôr sa pri inšpekcii bojiska zistilo, že desiatky mužov umierali v bolestiach celé hodiny, lebo sa nedočkali pomoci. Do poľných nemocníc ich nemal kto odviezť. Práve po prvej bitke pri Bull Run vypracoval Jonathan Letterman, chirurg na strane Únie a jeden zo zakladateľov vojenského zdravotníctva, systém odvážania ranených sanitkami do poľných nemocníc. Už v septembri 1861 počas bitky pri Antietame systém fungoval a 50 vozov, každý s kočišom a dvomi mužmi s nosidlami, vozilo ranených do nemocnice.
Plastická chirurgia
Pred americkou občianskou vojnou plastická chirurgia prakticky neexistovala. Trochu sa o nej písalo v odborných časopisoch, ale rekonštruovať časti znetvorených tvárí sa nik neodvážil. Lekári sa obmedzovali len na to, že odoberali kusy z iných častí tiel a snažili sa ich sformovať tak, aby nahradili chýbajúcu časť tváre. V tomto konflikte však najmenej desaťtisíc mužov dostalo zásah do tváre. Buď ich trafila guľka, alebo šrapnel. Bolo jednoducho nevyhnutné vytvoriť postup, ktorý by im aspoň trochu pomohol. A skutočne sa to podarilo. Doktori viac-menej experimentovali a rozhodne nemohli pomôcť ani zďaleka všetkým desiatim tisícom. Plastická chirurgia v tomto čase pomohla len asi 30 pacientom. Lekári však položili pevné základy medicínskeho odvetvia, ktoré sa naplno rozvinulo počas prvej svetovej vojny.
Balzamovanie
Nahradiť krv chemikáliami, ktoré sa nekazia. To je princíp balzamovania, procesu, ktorý vynašli vo Francúzsku 25 rokov pred americkou občianskou vojnou. Pomáhal však najmä pozostalým. Ak ich príbuzný zomrel na bojisku ďaleko od domova, priali si ho pochovať. Lenže čas a biológia nepustia a ľudské telo sa ihneď po smrti začne rozkladať. Počas konfliktu boli pozostalí zmierení s tým, že padlého už neuvidia. A ak áno, pohreb sa odohrá rýchlo, pri zatvorenej truhle a zapálených vonných sviečkach, ktoré prerazia pach rozkladu. Mnohí z viac než 600-tisíc padlých skončili v masových hroboch alebo ostali ležať tam, kde padli. Na poliach, v lesoch, v zákopoch. Len príbuzní boháčov sa dostali domov, avšak zväčša v stave, keď ich už nespoznávali ani vlastní rodičia. Aj preto, aby sa aspoň čiastočne udržiavala morálka u civilistov, sa začalo experimentovať s balzamovaním. Lekári procesu podrobili približne 40-tisíc mŕtvych vrátane Abrahama Lincolna. Trvalo dva týždne, kým ho z Washingtonu D.C. previezli do Illinois. Spočiatku sa ho ľudia chceli dotknúť, pretože vďaka balzamovaniu vyzeral živo. Ku koncu cesty už na to nik nenašiel odvahu, ale napriek tomu jeho telo prežilo dlhší prevoz, než o akom si väčšina padlých mohla nechať iba zdať.
Pohyblivé protézy
Amputácia nohy sa v čase americkej občianskej vojny považovala za horšiu než strata ruky. Oveľa viac totiž zhoršovala schopnosť pracovať na farme či v továrni. Pre mužov, ktorí sa bez dolnej končatiny vracali z frontu, sa stávala protéza čoraz naliehavejšou záležitosťou. Iskierku nádeje im vykresal vojak Konfederácie James Edward Hanger, ktorý už krátko po začiatku vojny ostal bez nohy. Amputovali mu ju kúsok pod bedrovým kĺbom. Keď sa vrátil domov, na istý čas sa akoby vyparil. Príbuzní si myslel, že trpí depresiou a nechce nikoho vidieť. Hanger zatiaľ plánoval, vymýšľal a špekuloval. Dovtedy vídal len klasické drevené nohy, aké dnes poznáme z filmov o pirátoch. On chcel vynájsť niečo, čo bude pripomínať skutočnú nohu vzhľadom i funkčnosťou. Stačili mu latky, guma, pánty, kĺbové spoje a klince, aby spôsobil revolúciu v odvetví, ktoré dnes uľahčuje život hendikepovaným po celom svete. Firma Hanger, Inc. je dodnes jedným z najväčších výrobcov protéz na svete. Ktovie, čo by James povedal, keby videl moderné protézy ovládané myšlienkami.
Jonathan Letterman: Otec vojnového zdravotníctva zavádzal skutočne inovatívne postupy. Okrem sanitiek to bolo napríklad aj rýchle ošetrovanie a triedenie ranených podľa toho, v akom závažnom stave boli. Vďaka jeho neúnavnej snahe sa po väčšine bitiek darilo vykonávať najdôležitejšie operácie do 24 hodín odvtedy, ako bol vojak ranený.
Mohlo by vás zaujať:
Najkrvavejšie bitky všetkých čias
Jadrová zbraň stratená nad oceánom
1917: Dráma, ktorá vás okamžite pohltí
