Úspešne vyštudovala herectvo u profesorky Milky Vášáryovej, bola prvou herečkou tmavej pleti, ktorá absolvovala herectvo na VŠMÚ. Účinkovala v hre Motýľom nik nerozkáže či Tango s komármi. Zahrala si aj v seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade, Búrlivé víno, Hod svišťom a Nesmrteľní. Ovláda niekoľko svetových jazykov: francúzsky, portugalský, španielsky a na to, že ani jeden z rodičov nie je Slovák, ovláda až podozrivo dobre slovenčinu. Učí Slovákov kizombu vo svojej tanečnej škole La Bomba Café & Dance Club.
Mara, poznáte časopis BREAK? Zaujímate sa o lifestylové časopisy? Prečo ste sa rozhodli pre spoluprácu s nami?
Aby som bola úprimná, BREAK som nepoznala, ale celkovo časopisy ani nekupujem, skôr si prezerám internet. Som typ ženy, ktorá sa zaujíma o módu len vtedy, keď niečo potrebujem. Kúpim, vybavím a potom to už jednoducho neriešim. Moje rozhodnutie pre spoluprácu s magazínom BREAK bolo už vo chvíli prvého telefonátu s riaditeľkou. Nemohla som povedať nie, pretože jej podmanivosť presviedčania bola úchvatná a celý tím bol skvelý.
Keď ste doštudovali a pricestovali na Slovensko ako 12-ročná, často ste rozmýšľali o návrate do Afriky, ale nespravili ste to. Čo vás najviac pripútalo k Slovensku a k Európe?
Zo začiatku si ani nepamätám, čo by ma tu držalo, ale čo ma najviac odrádzalo, bola zima na Slovensku, ktorá je už klišé. Je to pre mňa najväčší problém, moje telo to nevie akosi stráviť a nie je na to pripravené. Musím ale povedať, že tu žijem rada. Som šťastná a zamilovaná, mám tu rodinu a priateľov a cítim sa tu spokojne.
Čo je pre vás ako rodenú Angolčanku s plynulou portugalčinou, španielčinou a potom francúzštinou najťažšie na slovenčine?
Slovenčina nie je ľahký jazyk a asi sa ju cudzinec nikdy nenaučí dokonale. Sama počujem, že moja intonácia nie je dokonalá a majú to na svedomí dĺžne. Potom je tu gramatika – tvrdé „y“ a mäkké „i“. Fascinuje ma moja dcéra Jasminka (6), ktorá hovorí čisto a s krásnou intonáciou.
Ste podmanivá, exotická a neprehliadnuteľná, ale to vám už mnohí povedali. Čo by ste o sebe ešte prezradili?
Možno pôsobím dojmom nedostupnosti, ale priatelia a známi vedia, že som živel, čo sa rada baví a je za každú zábavu. Mám rada príjemnú spoločnosť a byť obklopená ľuďmi, to asi pramení z detstva, pretože v našom dome ich vždy bolo veľa.
Ste herečka a modelka, máte tanečnú školu, kde učíte angolský tanec kizombu. Vraj veľmi dobre a rada varíte a máte dve krásne dcérky. Čo však robíte najradšej?
Nedá sa vylúčiť jedno, druhé alebo tretie. To sú veci, ktoré sa dajú veľmi ľahko skombinovať, nesmierne ma bavia. Nemám teda žiadnu top vec, ktorú by som robila najradšej. Je to rovnováha všetkého.
Ako by ste si predstavovali svetovú rolu či už vo filme, v televízii, alebo na doskách divadla, ktorá by vám asi zmenila život?
Nemám nejakú vysnívanú rolu, ja sa len teším, že vždy, keď dostanem nejakú postavu, pokúsim sa ju spracovať tak, aby som sa priblížila k predstave režiséra a aby to bolo čo najautentickejšie. Ale keď som bola na škole, vždy som si hovorila, že by som si chcela zahrať grófku alebo kráľovnú, nejakú historickú postavu, ktorá má moc. Ale nie je to jediná moja predstava. Ešte by som veľmi rada hrala mrchu, zlú ženu, pretože doteraz som hrala iba príjemné roly, milé a jemné sestričky.
Čo pre vás znamená úspech?
Je zaujímavé, že slovo úspech znamená pre každého niečo iné. Pre niekoho to je kariéra, pre inéhoň rodina, peniaze a moc. Pre mňa je to túžba, aby meno a logo La Bomba svietilo aj v iných štátoch a aby sa angolská kultúra tešila veľkej obľube a dostala sa tam, kde ešte o nej nevedia. Zdravú rodinu zatiaľ mám, čo viac si priať?
Ktoré typy mužov považujete za úspešných, ktorí vám imponujú?
Úspešný muž je pre mňa určite môj priateľ. Je cieľavedomý, pracovitý, inteligentný a sám sebe pánom. U neho je skoro nemožné počuť slovo nedá sa, a keď ho aj vysloví, znamená to, že vyčerpal všetky možnosti, pretože precíznosť je jeho silná stránka, aj keď niekedy doma je zase jeho slabinou (úsmev). Ako on hovorí, systém musí byť a keď prepojíš aj to, že je najlepším otcom na svete, tak niet úspešnejšieho muža.
Máte životného partnera aj rodinu. Ako ste sa zoznamovali so Slovákmi a ako vás vnímali zo začiatku najmä muži?
Tým, že ja som nikdy takéto predsudky nemala, čierni alebo bieli, tak som to nikdy neriešila. Ale keď som žila v Angole, nemala som vo svojom okruhu bielych ľudí. Keď som prišla na Slovensko, tak som zistila, že mám radšej tmavších ako blonďákov.
Čo vnímate ako najväčší rozdiel medzi mužmi Afričanmi, teda Angolčanmi a Slovákmi?
Muži sú asi ako na celom svete záhadné bytosti pre nás ženy, ako aj my pre nich. Asi možno živelnosť a konzervatívnosť.
Čo si ako prvé všímate na mužoch z hľadiska povahy, charakteru a výzoru?
Čo sa týka výzoru, stále sa to u mňa ešte nezmenilo, je to zadok. Pri spoznávaní mám rada vtipných, inteligentných a uvoľnených ľudí.
Ste určite často stredobodom pozornosti. Je vám to nepríjemné alebo si pohľady mužov a ich spoločnosť užívate?
Nikdy som to nepovažovala za niečo, čo je zlé. Od začiatku, ako sme sem prišli, nám povedali, že černosi tu nie sú a v tejto krajine budeme stredobodom pozornosti. Je potrebné to vnímať ako fakt. Ja sa nezmením, nebudem zrazu biela ani ružová, ja som čierna a čiernou budem. Ale ja to už nevnímam, stále si hovorím, že pozerajú na nejakú ženu.
Máte aj nepríjemnú skúsenosť s vnímaním vašej osobnosti na Slovensku zo strany mužov?
Stalo sa mi, že som mala pocit, že sa so mnou ľudia chcú rozprávať, pretože som ich zaujala. Potom som zistila, že im išlo o posmešky na účet mojej osoby, pretože som čierna. Tak som sa postavila a odišla. Bola to provokácia, rýpanie, ale ja takéto niečo opúšťam a nezúčastňujem sa. Nepripúšťam si takéto zlé skúsenosti.
V súčasnosti je veľmi horúca téma v USA a v Európe o protestoch proti násiliu a brutálnych zásahoch polície, ktoré prerástli až do hnutia „Black lives matter”. Otvorene bojuje proti rasizmu na celom svete a najmä proti policajnej brutalite voči Afroameričanom. Čo si o tom myslíte a ako vnímate rasizmus na Slovensku?
Určite nie je tajomstvom, že som rasizmus zažila na vlastnej koži nielen ja, ale aj súrodenci a priatelia, je to ťažká a smutná téma. Byť odvrhnutý len preto, kým si… Ja tých ľudí len ľutujem, pretože sa ukracujú o poznanie a vzdelanie. Ako hovorí môj priateľ: „Fašizmus sa dá odstrániť čítaním a rasizmus cestovaním.“ Avšak nie každý takú možnosť má alebo vyhľadáva.
Stretli ste sa niekedy na Slovensku s absolútne odlišným pohľadom na fungovanie vzťahov medzi mužmi a ženami? Čo vás skutočne prekvapilo až šokovalo?
Emancipácia žien je asi ďalší veľmi vnímaný bod vo svete za posledné roky a deje sa aj v Afrike (Angola). Máme niekoľko žien v parlamente, na polícii aj v iných inštitúciách, kde bolo považované za samozrejmé, že tam patria len muži. Máme aj živý príklad prvej africkej prezidentky v Libérii. V Angole máme organizáciu pre ženské práva OMA (ORGANIZACAO DA MULHER ANGOLANA). Teším sa z toho.
Čo je pre vás synonymom vzrušujúceho zážitku?
Keď nehovorím o adrenalínových atrakciách, tak narodenie mojich detí.
Čo pre vás znamená relaxácia, oddych a „ničnerobenie“?
Byť úplne sama pár hodín a nič nerobiť. Je to istý druh meditácie. Alebo ak si môžem pozrieť dobrý film s priateľom, kde rozoberáme dejovú líniu. Mám rada takéto chvíle.
Ako malá ste precestovali viaceré štáty s rodičmi. Kde by ste ešte chceli vycestovať?
Mám vysnívanú krajinu, preto dúfam, že ju stihnem navštíviť. Je to Kuba. Keď budem zažívať svoju druhú mladosť, tak veľmi rada by som išla s kamoškami na Miami, a to je všetko. Kuba je jazykovo príbuzná, sú tam príjemní a úžasní ľudia, Kubánci totižto dlho spolupracovali s Angolčanmi.
Čo vám na Slovensku najviac chýba okrem rodiny v porovnaní s Afrikou?
Podnebie, more a jedlo. My máme úplne iné jedlo, ako majú Slováci a veľmi mi to chýba. Keď hovorím s mamou o tom, čo varia na obed, hneď by som si dala. Aj keď musím povedať, že už máme suroviny, ale keď to človek má jesť sám a nie celá rodina, tak to nie je ono. Na dobrom nedeľnom rodinnom obede bola celá moja početná rodina, okrem súrodencov tam boli bratranci a sesternice. Keď sme sa najedli, utekali sme a súťažili, kto nájde najlepší tieň pod mangovníkom, pospali sme si a bolo to veľmi príjemné. Keď sme vstali, už hrala hudba a bola pohoda. Chcem, aby to moje deti raz zažili.
Mara – Dotazník
Cestovateľský sen: Kuba.
Najobľúbenejšia farba: Čierna.
Najobľúbenejšia pieseň: Peter Bič Project – Stoj.
Najobľúbenejší film: Gladiátor a Trója.
Najobľúbenejšia kniha: Pablo Escobar.
Najsexi muž: Colin Farrell.
Najobľúbenejšia herečka: Sharon Stone
Najobľúbenejší drink: Pivo Plzeň.
Najobľúbenejšie jedlo: Funge – angolské jedlo.
Najkrajší deň v živote: Ešte neprišiel, možno svadba.
Na ľuďoch neznášam: Povýšenectvo, arogancia a pocit moci, závisť.
Typická vlastnosť: otvorenosť.
Foto: Yanick Photography
Produkcia: Zuzana Crocker
Vizáž: Peter Ragan, REVLON
Styling: ARMANI EXCHANGE Bratislava, Eurovea
Mohlo by vás zaujať:
Ako sme fotili našu júlovú cover girl Maru Lukamu?
Zuzana Belohorcová: Láskanie bola najlepšia skúsenosť
Dve úžasné Lucky, ktoré vládnu našim sociálnym sieťam
