Len americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý je najväčšou a najrešpektovanejšou vesmírnou agentúrou na svete, pracuje s ročným rozpočtom zhruba 20 miliárd amerických dolárov. Financie vyčlenené na poznávanie vesmíru bývajú pomerne často terčom kritiky laickej verejnosti, ktorá argumentuje tým, že tieto peniaze by mali byť radšej použité na niečo zmysluplnejšie, čo zlepší život ľuďom priamo na Zemi. V skutočnosti sa to tak deje práve podporou vesmírneho výskumu.
Už keď sa Američania snažili o pristátie človeka na Mesiaci, čo je dodnes považované za jeden z najväčších úspechov ľudstva, bola časť širokej verejnosti proti tomuto projektu. Jednak pre celkovú nákladnosť programu Apollo, ale aj pre vtedajšie sociálne napätie v Amerike: poukazovalo sa na to, že kým traja belosi cestujú k Mesiacu, tak tisíce černochov nemajú poriadne čo jesť.
Vynálezy aplikované do praxe
Pri otázke o zmysle vesmírneho výskumu sa často používa argument o tom, že ďalšie objavovanie vesmíru je potrebné rovnako, ako keď sa v minulosti na Zemi objavovali nové kontinenty. Zaznel napríklad aj vo filme Apollo 13 z úst postavy astronauta Jima Lovella, ktorého hral Tom Hanks. Hoci je v tomto tvrdení obsiahnutá podstata ľudského druhu, pre ktorý je prirodzené objavovať veci okolo seba, pre mnohých bežných ľudí môže znieť takéto zdôvodnenie príliš abstraktne a neurčito. Vesmírny výskum, ktorý akceleroval najmä v období súperenia USA a ZSSR, však ponúka aj obrovské množstvo praktických aplikácií pre bežný život všetkých ľudí. Patria sem rôzne vynálezy a vylepšenia od solárnych článkov cez umelé končatiny až po oblečenie pre požiarnikov. Primárne boli tieto vynálezy vymyslené preto, aby vyriešili nejaký problém, s ktorým sa stretávali astronauti cestujúci do vesmíru. Neskôr sa ukázalo, že sa dajú aplikovať aj na život priamo na Zemi a dokážu ho značne uľahčiť. Niektoré vynálezy vznikli len vďaka tomu, že sa začalo s objavovaním vesmíru, iné už existujúce zas boli vylepšené inžiniermi z vesmírnych agentúr alebo od ich subdodávateľov.
Ako správne recyklovať
Vo vesmírnej lodi sa musia astronauti spoliehať len na to, čo si so sebou zoberú a ich zásoby sú obmedzené. Vrátane vzduchu na dýchanie, vody či jedla. Preto bola jednou z prvých výziev otázka recyklácie dýchateľného vzduchu či pitnej vody. Napríklad pri dlhodobých pobytoch na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS používajú astronauti na pitie z veľkej miery vlastný recyklovaný moč, ktorý je po dôkladnej úprave zdravotne vyhovujúci. Hovorí sa pritom, že takáto voda je dokonca čistejšia ako z vodovodného kohútika na Zemi. Princípy tejto technológie recyklácie boli neskôr použité aj na úpravu pitnej vody na Zemi či dokonca na usmrcovanie baktérií v bazénoch. Podobné to bolo aj s metódami čistenia vzduchu a dlhodobým skladovaním potravín. Vďaka poznatkom NASA je tak možné dehydrovať potraviny do takej miery, že majú len pätinovú hmotnosť, no zachovajú si v sebe takmer celú nutričnú hodnotu. Jedným z možno prekvapivých dôsledkov letov do vesmíru je vynález pamäťovej peny. Dnes súčasť mnohých domácností v podobe posteľných matracov a vankúšov bola pôvodne vyvinutá ako súčasť sedadiel astronautov, aby lepšie znášali obrovské preťaženie počas štartu. Hoci princíp solárnych článkov či tepelnej izolácie bol známy už predtým, ako boli do vesmíru vypustené prvé družice a sondy, práve vďaka nim mohol byť dosiahnutý výrazný posun v ich konštrukcii a účinnosti, čo v konečnom dôsledku znamenalo rozmach používania solárnych panelov a tepelnej izolácie budov.
Od lekárskej diagnostiky až po smartfóny
Nové materiály a postupy, ktoré majú svoj pôvod vo vesmírnom výskume, sa stali inšpiráciou pre výrobu ohňovzdorných odevov, bezdrôtových slúchadiel, bežeckej obuvi či výrobu skiel do okuliarov, ktoré sú odolné voči poškrabaniu. Ručné vysávače vychádzajú z konceptu zariadenia, ktoré americkí astronauti používali na rýchly odber vzoriek počas pobytu na Mesiaci. Umelé náhrady ľudských končatín a kĺbov dosahujú svoju súčasnú úroveň aj vďaka inováciám od inžinierov pracujúcich svojho času pre NASA na úlohách, ktoré ani priamo nesúviseli s misiami ľudských posádok. Zaoberali sa totiž vývojom robotických ramien či pristávacích častí vesmírnych sond, pri ktorých potrebovali dosiahnuť ideálny pohyb jednotlivých mechanizmov. V zdravotníctve a biomedicíne našli výstupy z vesmírnych programov široké uplatnenie. Vďaka tomu, že bolo potrebné dôsledne monitorovať zdravotný stav ľudí vyslaných do vesmíru a pomôcť prekonať im pobyt v „nepriateľských“ podmienkach, mohli byť vymyslené, prípadne aspoň zdokonalené také technológie a výrobky ako LASIK, inzulínové pumpy, umelá výživa, ušné teplomery alebo kochleárne implantáty pre sluchovo postihnutých. Dnes už neodmysliteľné súčasti lekárskej diagnostiky ako CT a magnetická rezonancia boli posunuté na vyššiu úroveň vďaka tomu, že inžinieri potrebovali nájsť spôsob, ako získať čo najlepšie snímky vzdialených objektov, napríklad mesačného povrchu pred pristátím ľudskej posádky. Pracovníkom JPL (Laboratórium prúdového pohonu) zas môžu byť vďační všetci používatelia mobilných telefónov, keďže práve oni prišli na to, ako skonštruovať fotoaparáty miniatúrnych rozmerov. Tie sa stali výsledkom snahy nájsť takú zobrazovaciu technológiu, ktorá bude vyžadovať malé množstvo energie, ale zároveň bude schopná vytvoriť snímky s vysokým rozlíšením.
Teflón nie
Často sa medzi ľuďmi hovorí o tom, že inžinieri z NASA stáli za zrodom teflónu, ktorý je známy svojou odolnosťou voči vysokým teplotám. V skutočnosti to však nie je pravda, a rovnako tak bez pričinenia vesmírneho výskumu vznikol aj suchý zips.
Mohlo by vás zaujať:
Vôňu vesmíru sa podarilo zatvoriť do parfumu
Antihmota má zlú reputáciu. Zbytočne
Vedci sa postarali o „šťastný“ obraz Jupitera
