Exkluzívne s Antonom Siekelom: Šport pomáha k zdraviu spoločnosti

O postavení športu v našej spoločnosti i jeho možných pozitívnych vplyvoch sme sa rozprávali v exkluzívnom rozhovore s prezidentom Slovenského olympijského a športového výboru Antonom Siekelom (50).

Aké máte najčerstvejšie informácie ohľadom prípravy hier, ktoré sa posunuli na rok 2021?
Bol som viackrát v Tokiu a videl som na vlastné oči pripravenosť organizátorského mesta. Infraštruktúra, logistika či tímy ľudí sú nachystané tak, akoby sa mala olympiáda začať už zajtra. Momentálnymi otáznikmi sú dopady koronakrízy na krajinu i celý svet. Na toto ešte nikto nevie odpovedať, preto i ja som dosť trpezlivý a chápem zdržanlivosť organizátorov vo vyhláseniach. Dôležité je, že máme presný termín, no ostatné je akoby veštenie z krištáľovej gule. Zachytil som snahy šetriť čo najviac nákladov, ako napríklad pri sprievodných programoch či otváracom ceremoniáli. Je normálne, že príde k určitej revízii, aby sa minimalizovali už teraz veľké straty.

Budete mať v Japonsku, z pohľadu optimalizácie, Slovenský dom?
Na predošlých olympijských hrách od roku 1996 sme ho mali. Slúži na prezentáciu partnerov, lokálnych podnikateľov zo Slovenska v danej hostiteľskej krajine a je strediskom pre slovenských športovcov. Od tohto by som nerád upustil. V Tokiu máme hlavne výborne situovaný priestor hneď vedľa olympijskej dediny a našim partnerom sa tento projekt páčil. Samozrejme, musíme urobiť aj revíziu nákladov, aby sme boli čo najzodpovednejší.

Druhá poriadna smola pre Tokio: Doteraz sa olympijské hry zrušili trikrát, a to v rokoch 1916, 1940 a 1944. Všetko sú to roky súvisiace s dvomi svetovými vojnami. Teraz aj organizátori jasne prízvukujú, že hry sa nezrušili, ale len presunuli. V roku 1916 mala byť olympiáda v Berlíne, 1940 v Tokiu a 1944 v Londýne. Teda v 124-ročnej histórii hier je to pre Tokio druhá poriadna smola.

Podali vám partneri SOŠV v týchto neľahkých časoch pomocnú ruku alebo utlmili sponzorské aktivity?
Cítim od nich enormnú podporu, čo si nesmierne vážim. Marketing všetkých firiem podlieha revízii, no naši partneri s nami počítajú aj do ďalších rokov. Zaujali ich programy rozvoja olympijských myšlienok v práci, na školách i s mládežou. Toto ma teší, lebo náš výbor nie sú len olympijské hry, ale aj propagácia športu. Verím, že spolupráca v týchto rokoch nebude o nič menšia.

Bude mať táto olympiáda oveľa hlbší rozmer ako tie predošlé?
Toto je skutočne ideálna príležitosť nastaviť aj nové idey a smerovanie olympijských hier v duchu, že športovci, hoci v ťažkých podmienkach, ukážu vzájomnú solidaritu na športoviskách a olympijský duch sa znovu zrodí. Som presvedčený, že Tokio bude nielen oslavou športu, ale aj oslavou života.

Ako prezident SOŠV musíte riešiť aktuálnu situáciu. Ktoré kroky pre pomoc slovenským športovcom považujete za najzásadnejšie?
Zriadili sme rezervný fond Pripravení pomáhať, kde nám veľa ľudí prispelo a prejavilo tak solidaritu, čomu sa teším. Tieto zdroje budú slúžiť pre športovcov, trénerov, fyzioterapeutov, masérov, členov tímu, aby mohli čerpať rýchlu pomoc. Práve športoví odborníci sú momentálne jednou z najzraniteľnejších skupín v našej spoločnosti.

Dá sa nastaviť systém tak, aby sa pomohlo každému športu? To je na Slovensku asi nereálna predstava…
Dlhé roky prezentujem určitý názor. Koncepčná, metodická pomoc si vyžaduje dlhé roky na prípravu, aby bola pochopiteľná, komunikovateľná a spravodlivá. Nie je to ľahké, treba nastaviť aj so zástupcami vlády kritériá, aby sme pomohli tým, ktorí to teraz potrebujú. Dnešná situácia vyžaduje rýchle riešenie, pomocnú ruku treba dať ľuďom čo najskôr. Toto sú dve roviny a práve fond Pripravení pomáhať je zdrojom, ako podporiť najviac postihnuté športy touto krízou. Je to jedna z téz, no nesmieme zabúdať na to, že v celom športovom svete i na Slovensku je ekonomický dopad pandémie veľmi citeľný. Musíme sa z toho čo najskôr spamätať, aby nám športový vlak v konfrontácii s inými štátmi neušiel.

Môže zaniknúť veľa športových klubov vzhľadom na silu našej ekonomiky?
Mám veľký rešpekt voči jednotlivým majiteľom klubov na Slovensku. Robia to z lásky k športu, lebo zrejme z mladosti si držia pamäťovú stopu silných emócií a nemajú z toho ekonomický prínos. Slovensko je malá krajina, nemáme silný marketingový priestor pre sponzorov, a preto musí vstúpiť do toho štát. Už počas minulých rokov som navrhoval, aby zahraniční investori vo svojich zmluvách i stimuloch mali záväzok podporiť šport a kultúru. Nie je to môj objav, ale toto dobre funguje v iných krajinách. Ak chceme mať kvalitné domáce súťaže, pomôcť majiteľom tímov a znížiť ich straty, tak toto je jedna zo zaujímavých téz.

Reálnym javom bude zrejme poloprofesionálna úroveň športu na Slovensku. Teda najprv práca, až potom tréning či majstrovské zápasy. Neobávate sa toho?
Bojím sa, že máte pravdu. Priamy dopad bude v poklese kvality slovenských ligových súťaží. Dobrí hráči dostanú lepšie ponuky zo zahraničia, predsa sú to živitelia rodín, a pôjdu za peniazmi. Síce dostanú príležitosť mladí hráči, no nebudú pripravení na určitý level a potom v konfrontácii so svetom sa dočkáme nelichotivých prekvapení, že naše kluby budú nekonkurenčné.

Teroristický škandál: Olympiády si prežili svoje úskalia aj pre ďalšie vojnové i politické konflikty, finančné krízy, dopingové škandály, no vždy sa ich podarilo uskutočniť. Pamätať si budeme rok 1976, kde mala byť olympiáda v Denveri, avšak po zamietavom referende suploval akciu rakúsky Innsbruck. Čiernou škvrnou hier bol aj teroristický útok v Mníchove 1972 na výpravu izraelských športovcov.

Môže práve šport zohrávať kľúčovú úlohu v reštarte Slovenska po skončení pandémie?
Odvolávam sa na stretnutia s predstaviteľmi štátu, kde som často počul: „Prepáčte, ale šport teraz nie je priorita, máme tu zdravotníkov či hospodárske dopady krízy.“ Podľa mňa sa cez šport dá vyriešiť množstvo problémov omnoho efektívnejšie pri menších zdrojoch a výsledok bude pozitívnejší. Vďaka športu môže byť spoločnosť zdravšia a to by znamenalo menšie výdavky na liečbu i lieky. Apeloval by som na prevenciu, pohybovú vyspelosť mládeže, rastúcu obezitu, srdcovo-cievne problémy. Toto by mala byť naša agenda SOŠV, aby sa šport stal súčasťou verejnej politiky krajiny. Potrebujeme ho dostať a rovnakú úroveň, ako je kultúra, hasiči alebo zdravotníctvo.

Ste vy osobne za tieto mesiace dostatočne športovo aktívny človek?
Mám doma takú malú posilňovňu, idem si aj zabehať do prírody. Chýba mi kontakt so športom, rád som chodil medzi športovcov. Človek nemá šancu prísť a nadviazať stretnutia. Ak aj áno, tak vo veľmi obmedzených podmienkach.

Vraj ste aj čerstvý dedko, ako si to užívate?
Dcéra žije v Singapure, bola na Slovensku a dohodli sme sa, že zatiaľ neodíde naspäť. Teším sa z vnučky, je to niečo nádherné a nepoznané. Rovnako sa budem tešiť na každé ďalšie vnúča, ktoré mi príde do života.

Čo by ste zaželali čitateľom časopisu BREAK do nasledovného obdobia?
Prajem každému zdravie a k nemu sa asi najlepšie dostaneme cez šport. Snažme sa cvičiť, byť aktívni v pohybových aktivitách a potom budeme odolnejší nielen voči koronavírusu, ale aj ostatným zdravotným komplikáciám, ktoré sa nám postavia do cesty.

Kto je ANTON SIEKEL?
Bratislavský rodák je šéfom SOŠV od roku 2016, keď v tajnej voľbe predsedu vtedajšieho Slovenského olympijského výboru získal v prvom kole 88 zo 107 platných hlasov. Jeho športové začiatky súvisia s futbalom, potom objavil karate a napokon našiel životnú vášeň v džude, ktorému sa venuje dodnes. Pôsobil v klube 1. JC Pezinok, kam neskôr k tomuto športu priviedol aj svoje dcéry. Čerstvý oslávenec 50. narodenín je už aj starým otcom, od leta 2019 sa teší z vnučky Sophie. Známy je aj pre svoje úspešné podnikateľské aktivity, keď začal podnikať v 90. rokoch minulého storočia v čase kupónovej privatizácie. Bol spoluzakladateľom finančnej skupiny Istrokapitál, neskôr sa stal vlastníkom kúpeľov a vstúpil do biznisu s realitami i turizmom. Prostredníctvom spoločnosti FPD Media investuje aj do oblasti médií.