A je to tak! Dá sa voči týmto masovým vrahom vôbec brániť? Spoznajte uzavretý svet virológov a bojovníkov proti epidémiám. Viac ako tisíc mŕtvych a tisícky nakazených ľudí spôsobilo v čínskej provincii Chu-pej paniku. Nový koronavírus s označením COVID-19 tu zabíja miestnych obyvateľov po stovkách a nákaza sa rozšírila po celom svete.
Mesto duchov
Wu-chan pôsobilo ako mesto, kde sa nakrúca hororový triler. Bez rúšok ste nenašli ani dieťa či seniora a aj pohľady na karanténne zóny pocit stiesnenosti a hrôzy len umocňovali. Pritom to nie je ani zďaleka najhoršie, čo by vírus s prívlastkom korona mohol spôsobiť. „Zatiaľ sa zdá, že tento nový vírus nespôsobuje až také závažné ochorenie, ako bol SARS. Smrteľne sú ohrození najmä starší ľudia a ľudia s pridruženými inými zdravotnými komplikáciami alebo inak oslabenou imunitou,“ povedal skúsený virológ Boris Klempa. „Boj s jeho šírením je komplikovanejší, než sa zdalo. „Najnovšie dáta ukazujú, že aj ľudia, u ktorých sa ešte neprejavilo ochorenie, môžu preniesť infekciu na ďalších ľudí. To je okolnosť, ktorá veľmi sťažuje snahy o zabránenie šíreniu vírusu izolačnými a karanténnymi opatreniami. Takže nový koronavírus určite predstavuje hrozbu, ktorú netreba podceňovať,“ povedal Klempa. Podľa jeho slov k zavlečeniu vírusu do Európy už priebežne prichádza. „Dôležité je, aby tieto importované prípady boli včas rozpoznané a neprišlo k lokálnemu šíreniu. To sa aspoň zatiaľ darí,“ dodal Klempa.
Mikrozabijaci a technológie
Ochorenie SARS sa nespomína s novým koronavírusom náhodne. Tiež ho spôsobuje koronavírus, podobne ako napríklad pri ochorení MERS. Veď je so SARS v približne 80 percentách totožný, ale o dosť nebezpečnejší. Nový koronavírus prešiel na človeka zo zvieracej ríše, SARS taktiež. Jeho rozšírenie má na svedomí pravdepodobne nevinne vyzerajúca cibetka. Tento živočích je totiž v Thajsku a niektorých čínskych provinciách bežne dostupný na miestnych trhoch. Týmto vírusom sa nakazilo od roku 2003 viac ako 8-tisíc ľudí a zomrelo naň 774 pacientov. Podobne ako pri novom koronavíruse, i u ochorení SARS sa prejavuje vírus prejavuje zhoršením dýchania, horúčkou a kašľom.
Skutočným vrahom medzi vírusmi je však „niekto“ iný. Ebola. Ide o vírusovú pohromu, jej nákaza sa často končí smrťou. Bolesti hrdla, hlavy, horúčka sa pretavia do zvracania a následného zlyhania orgánov. Prvýkrát sa vírus objavil v sedemdesiatych rokoch v afrických krajinách Kongo, Uganda či Južný Sudán. Celkovo má ebola na svedomí okolo 11-tisíc mŕtvych. Počas minulého roka epidémia eboly prepukla v Kongu a bola označená za druhú najhoršiu v histórii. Nové epidémie či mutácie vírusov však ešte viac poháňajú odborníkov k intenzívnejšej práci na vakcínach. Dokonca i na ebolu už existuje experimentálna vakcína. Do Konga minulý rok putovalo v prvej várke až 130-tisíc dávok. Nové technológie tu podstupovali naozaj záťažový test. Vakcíny totiž do postihnutých oblastí dovážali aj špeciálne drony. Na zabránenie šíreniu iných nebezpečných vírusov niekedy hi-tech hračky nestačia.
Horúčku dengue či vírus zika a chikungunya prenášajú komáre a tie jednoducho musíte vyhubiť. Pred pár rokmi v indickom Dillí zomrelo až 32 ľudí a viac ako 12-tisíc pacientov sa nakazilo horúčkou dengue. Po hlavnom meste Indie a jeho okolí chodili pracovníci v špeciálnych oblekoch a s obrovskými delami postrekovali okolie. Odhalilo sa, že postrek môže škodiť človeku a dokonca zabíja len dospelých moskytov, nie larvy ani mladších jedincov. Chemikáliami, ktoré obsahovali karcinogény, sa naozaj plytvalo, minulo sa až štyri a pol tisíca litrov insekticídov za jeden deň. Prípad v Indii je ale oproti šíreniu tohto ochorenia vo svete, stále marginálny prípad.
„WHO v súčasnosti odhaduje, že môže byť 50 -100 miliónov horúčky Dengue na celom svete každý rok. Choroba je v súčasnosti endemická vo viac ako 100 krajinách v Afrike, Amerike, východnom Stredomorí, juhovýchodnej Ázii a západnom Pacifiku.“ Ako ďalej píše, v roku 2009 bolo v Európe hlásených 522 potvrdených prípadov horúčky Dengue. Všetky boli pravdepodobne importované. Najviac ochorení bolo hlásených z Nemecka a Veľkej Británie. Z okolitých krajín hlásili ochorenia – Maďarsko (1) a Poľsko (4). Choroba je v súčasnosti endemická vo viac ako 100 krajinách v Afrike, Amerike, východnom Stredomorí, juhovýchodnej Ázii a západnom Pacifiku.
Dôležitosť výskumu
Pokrok vo vede však stále napreduje a boj proti šíreniu vírusov nie je vôbec prehratá záležitosť. Vývin vakcín pokročil, ale taktiež badať pokroky i vo výskume nových vírusov. Virológovia a iní výskumníci i vďaka novým technológiám a svojmu nasadeniu bojujú s najväčším nepriateľom na tejto planéte. Tento boj nie vždy vyhrajú, no odhodlanie zachraňovať životy je obrovské a pojem vzdať sa nemajú v slovníku. A čím viac o vírusoch vieme, tým viac môžeme ich prácu obdivovať.
Mohlo by vás zaujať:
So slovenským virológom medzi štyrmi očami
Môže nám vitamín D pomôcť proti koronavírusu?
Časovanú bombu špiny máte priamo na tele
