Porozprával nám aj o iných väčších vírusových hrozbách a upresnil možnosti nových technológií v boji proti rastu epidémií.
Kde momentálne pracujete a aká je vaša špecializácia?
Pracujem na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Venujem sa ekológii a evolúcii zoonotických vírusov, teda takých, ktoré sú pôvodne živočíšne vírusy, ale môžu preskočiť na človeka a obvykle mu spôsobujú závažné ochorenia. Konkrétne sa venujem najmä hlodavcami prenášaných hantavírusom, ktoré spôsobujú hemoragické horúčky, podobne ako ebolavírus, a taktiež aj vírusu kliešťovej encefalitídy.
Svet momentálne otriasol prípad desiatok mŕtvych na koronavírus v Číne. Môžete v krátkosti opísať aktuálne šíriaci sa vírus z Číny?
Koronavírusy sú u ľudí pomerne bežné a spôsobujú len mierne ochorenia, ako napríklad nádchu. Tento nový koronavírus však nie je pôvodne ľudský, ale zvierací. Niektoré zvieracie koronavírusy sú takto schopné preskočiť na človeka a spôsobujú potom oveľa závažnejšie ochorenia. Prvým, ktorý sme takto spoznali, bol SARS-koronavírus (SARS je skratka z anglického Severe Acute Respiratory Syndrome). Tento nový koronavírus je SARS-koronavírusu podobný, spôsobuje aj podobné príznaky, ktoré zahŕňajú okrem horúčky aj ďalšie ťažkosti s dýchacími cestami až po ťažký zápal pľúc a zlyhávanie vnútorných orgánov.
Ktoré krajiny možno podľa vás označiť ako potenciálne ohniská nebezpečných vírusových ochorení?
Keďže v poslednom období je väčšina pre nás nových patogénov zoonotického pôvodu, tak najrizikovejšie sú práve také krajiny, kde je vysoká súbežná koncentrácia ľudí a zvierat a úzky kontakt človeka so zvieratami. Takými sú práve oblasti, ako je juhovýchodná Ázia, prípadne aj Afrika.
Koronavírus nie je zďaleka tou najväčšou hrozbou vo svete vírusov a baktérií. Čo je zabijak číslo jeden medzi týmito mikroskopickými organizmami a prečo?
Veľmi ťažko zostavovať akýsi rebríček najväčších hrozieb. Určite existuje veľa infekčných chorôb, ktoré každoročne spôsobujú rádovo mnohonásobne vyššie počty ochorení aj úmrtí. Veď len vírusu chrípky sa každoročne pripisuje 290- až 650-tisíc úmrtí! Tými najväčšími hrozbami bývajú tradične malária, HIV, vírus dengue, tuberkulóza či hepatitída typu C. V každom prípade, z hľadiska rizika celosvetovej pandémie je za najväčšiu hrozbu považovaný práve vírus chrípky.
Pokročila moderná veda a výskum v oblasti hrozby epidémií a skúmaní vírusov a nebezpečných baktérií? Ako konkrétne?
Samozrejme, že veda veľmi významne pokročila. Dnes vieme predovšetkým veľmi rýchlo vyvinúť diagnostickú metódu, aby sme vedeli nový vírus rýchlo identifikovať. To je úplne prvá podmienka pre ďalší úspešný boj s epidémiou. Následne potom vieme oveľa rýchlejšie získať kompletnú genetickú informáciu, ktorá sa dá ďalej využiť smerom k vývoju antivírusových látok aj vakcíny. Celkovo vývoj technológií umožňuje, že sa pomaličky blížime k tomu ideálnemu svetu, v ktorom by sme mali všetky vírusy poznať ešte predtým, ako spôsobia prvú epidémiu.
Mohlo by vás zaujať:
Môže nám vitamín D pomôcť proti koronavírusu?
Ako zostať v bezpečí pri cestách autom počas pandémie koronovírusu?
Časovanú bombu špiny máte priamo na tele
