Kultové auto: Volvo 850 T-5R

Dosť bolo liečiteľstva, švédska „maska“ automobilového lekárstva je tiež vskutku pretkaná nenápadnými kúskami, ktoré si za svoj citeľný „zárez“ na časovej osi zaslúžia pomenovanie kultové. Už teraz ale vieme, že jednu veľkú skupinu fanúšikov sklameme – Saab si necháme na niektoré z budúcich čísel. V tomto sa pozrieme na kvapky modelu, ktorého výrobná linka spolu s technológiami bola azda najdrahšou investíciou vo švédskych dejinách (myslené do priemyselného projektu). Takže hlavne páni, a možno aj dámy, privítajte kus bezpečnej ocele menom Volvo 850.

Štyri inovácie
Začneme menej emotívnym prínosom – bezpečnosťou. Volvo 850 uviedla automobilka v roku 1991 (ako modelový ročník 1992) so štyrmi technickými inováciami, z ktorých by sme na úvod vyzdvihli dve. Prvou z nich je samonavíjací bezpečnostný pás, druhou bočné airbagy známe pod skratkou SIPS (Side Impact Protection System). V úvode bol k dispozícii sedan, v roku 1993 pribudlo aj kombi. A celkom nečakane rýchlo, o rok neskôr, i facelift. Zatiaľ celkom nudné, podobne ako fakt, že v operadle zadných sedadiel bola zabudovaná detská sedačka (rodinne mysleli fakt na všetko). Aby však tento opis nabral správne emotívny náboj, musíme spomenúť ďalšie dve inovácie – priečne umiestnené päťvalcové motory a zadnú nápravu Delta-Link.

Počiatok zábavy
Päťvalcové motory sú doteraz veľkou raritou. Päťvalec preslávilo hlavne Audi, avšak Volvo si kus koláča zásluh patrične odhryzlo. V úvode bol v ponuke dvojliter v dvoch výkonových variantoch – 93 a 105 kW a 2,5-ka so 125 kW (neskôr i 106 kW). V oboch prípadoch išlo o atmosférické motory, slabšie mali 10 ventilov, silnejšie 20. Ponuku od roku 1996 doplnil naftový päťvalec 2,5 TDI (VW). Motory sa kombinovali s päťstupňovou manuálnou prevodovkou alebo štvorstupňovým automatom (japonský Aisin). Viacprvková zadná náprava by za normálnych okolností nebola ničím prevratná, keby nemala „slabé“ puzdrá. Samozrejme, myslíme to s jemným humorom. Podobne ako Peugeot 306, aj Volvo využívalo puzdrá, ktoré sa pri enormnom zaťažení stlačili. Stav nastal najmä v zákrutách, čo má zase za následok príjemné natočenie kolies (hovorí sa tomu aj pasívne riadenie). Šípite nezbednosť?

To je rana
Šípili ju aj páni konštruktéri automobilky. Okrem atmosféricky plnených motorov bol v ponuke aj motor preplňovaný s objemom 2,3 litra (850 Turbo). Čo tak do toho poriadne fúknuť? Emisie nikto nerieši, prestíž ale áno. A tak vzniklo v roku 1995 Volvo 850 T-5R. Tvorcovia nevedeli, čo môžu čakať, preto bolo T-5R riešené ako limitovaná edícia. Úspech sa však rýchlo dostavil. Od roku 1996 už išlo o „bežný“ model, z nášho pohľadu však o poriadnu chuťovku. Pri ladení pohonnej sústavy a návrhu niektorých interiérových častí pomáhalo Porsche, pozor na to! Motor ponúkal 177 kW a 340 Nm. Stovku zvládlo T-5R za cca 6 sekúnd, maximálna rýchlosť bola elektricky obmedzených 250 km/h. Súčasťou sériovej výbavy bolo všetko. Počet príplatkových prvkov bol minimálny (napríklad len vyhrievanie zadných sedadiel). Oproti „šedivým“ súrodencom sa T5-R odlišovalo malými optickými retušami (či malým zadným spojlerom), kvalitným interiérom (tmavá brúsená koža a orechové drevo), ale aj obmedzenou ponukou farebných kombinácií – žltá, čierna a olivovo zelená. Malo dokonca aj denné svietenie, tomu sa hovorí nadčasový pokrok. Taktiež aj diagnostickú zásuvku známu pod skratkou OBDII – pretrvala až do súčasnosti. Volvo tvrdí, že dovedna predalo 6964 limitovaných kusov (a považuje to za vtedajší úspešný predaj).

Úspech pokračuje
Rok ubehol ako voda, ale čo ďalej? Hovorí sa tomu „pokračovanie na vlne úspechu“. Volvo vytvorilo vrcholné 850R. Nemal to byť ale priamy nástupca T5-R, aj keď bol stvorený s rovnakým entuziazmom. Sedadlá mal ešte športovejšie tvarované, ešte výraznejší spojler vzadu, ešte výkonnejšie ozvučenie a, ako inak, ešte výkonnejší motor. V prípade „erka“ dostal motor rôznymi technickými zákrokmi zo seba 184 kW a 350 Nm – v súčasnosti normálna hodnota, takmer bezemočná, no v roku 1996 to bola raketa. Až taká, že preň museli vo Volve posilniť päťstupňovú manuálnu prevodovku s LSD diferenciálom (automat spolupracoval s jemne slabšími 179 kW a 330 Nm). Čas však plynul ďalej. Jedno písmeno síce zostalo (R), no rozruchu okolo neho však už bolo akosi menej. Iné veci a smery sa derú do popredia… Len čas ukáže, či o pár rokov budeme o nich písať ako o kultových.