Najodolnejšie živočíchy: Kam sa na ne hrabe človek

Existujú však živočíchy, ktorým drsné podmienky neprekážajú. Zoznámte sa s tými najodolnejšími:

10. Ťavy
Neverte výmyslom, ťavy v hrboch nenosia vodu, ale tuk. Hrb je doslova energetickou zásobárňou, z ktorej zviera čerpá silu na veľmi dlhé pochody. V extrémnych prípadoch vydrží mesiace bez poriadneho jedla a vody, a hrb sa jej zmenšuje. Stačí však, ak sa poriadne nakŕmi a napojí a tukové zásoby sú späť. Mimochodom, ťava je schopná vypiť aj 110 litrov vody v priebehu štvrťhodiny. Ak by sa o čosi podobné pokúsil akýkoľvek iný cicavec, zriedila by sa mu krv a zomrel by. A ešte jedna vec: keďže ťava má prakticky všetky tukové zásoby v hrbe, len zriedkakedy sa potí, a to aj pri teplote okolo 50 stupňov Celzia. Jednoducho šetrí vodu, kde sa dá. Napríklad aj v nosných dierkach, z ktorých vťahuje vydýchnutú vodnú paru späť do tela.

9. Deinococcus radiodurans
Objavili ju celkom náhodou v mäsovej konzerve. Tú vedci ožiarili veľkou dávkou radiácie a mysleli si, že zabili všetky živé organizmy. A mäso sa aj tak pokazilo. Za všetko mohla baktéria, ktorá bola jedným z prvých objavených extrémofilov. Ide o organizmy schopné prežiť aj v podmienkach, ktoré sa inak považujú za smrtiace. A Deinococcus radiodurans je v prežívaní odborníkom. Tento jednobunkovec odolá 3000-krát vyššiemu rádioaktívnemu žiareniu než človek. Vďačí za to schopnosti opravovania vlastného genómu. Keď ho žiarenie „rozbije“, Deinococcus si z toho nerobí ťažkú bunku. Na rozdiel od drvivej väčšiny iných organizmov totiž dokáže bezchybne opraviť vlastný genóm narušený radiáciou a žiť ďalej.

8. Ploštica posteľná
Nie nadarmo sa o niektorých ľuďoch vraví, že sú drzí ako ploštice. Toto miniatúrne zvieratko sa v noci votrie k vám do postele, vycicia až trikrát viac krvi než samo váži a spokojne odíde do úkrytu. Jeho sliny sa navyše správajú ako anestetikum a antikoagulant, takže uhryznutie necítite a ploštici sa krv ľahšie saje. Nie je výnimkou, ak človeka v noci napadnú desiatky či stovky ploštíc. Skrývajú sa v matracoch, za lištami, pod kobercami, za vypínačmi, všade. A zbaviť sa ich je mimoriadne náročné. Prežijú pri mínus 15 i 45 stupňoch Celzia a sú čoraz rezistentnejšie voči chemickým prípravkom. Odolnosť posúvajú ďalej svojim potomkom, a tak je možné, že o pár desiatok rokov ostane jediným účinným prostriedkom na ich likvidáciu horúca para, ktorá sa používa aj dnes.

7. Tučniak obrovský
Každý rok sa dospelé jedince vydávajú na desiatky kilometrov dlhú púť k miestu, kde sa pária. Samica nakladie jedno vajce, strčí ho pod samca a odíde. Nejedla celé mesiace, prišla o tretinu váhy a potrebuje nájsť v mori potravu. Je preč dva mesiace, počas ktorých samec a tisíce jeho kolegov sedia na vajciach a udržiavajú ich v teple. Držia sa tesne pri sebe, vďaka čomu odolávajú aj teplotám atakujúcim mínus 70 stupňov Celzia. Keď sa samice vrátia, spod hladných a vychudnutých samcov sa vykľujú malé tučniaky a tentokrát sú to samce, ktoré putujú k moru pre potravu. Tučniaky obrovské však nie sú odolné len voči extrémnemu chladu. Vedia vydržať pod vodou aj 20 minút, pričom vypínajú niektoré svoje orgány, aby zbytočne nespotrebúvali energiu. A nezlomí ich ani veľký tlak vody, kosti majú totiž pomerne ohybné a plné vzduchu.

6. Mediar svetlochrbtý
Čo tak odolnosť voči strachu? Ak by sme hľadali najodvážnejšie zviera, mediar by nemal konkurenta. Je to samotársky tvor, ktorý vo svojej blízkosti málokedy znesie iného mediara. Samec váži okolo 12 kilogramov a je dokonale uspôsobený na boj. Má nielen silné pazúry, ale aj veľmi hrubú kožu, cez ktorú nepreniknú žihadlá, bodce a dokonca ani čeľuste. Mediar je odolný aj voči šípom či oštepom, na ľudí však útočí, len keď ho vyprovokujú. To však vôbec nie je ťažké, ide o dosť agresívneho živočícha. Nie je žiadnou výnimkou, ak sa rozhodne zo svojho teritória odohnať leva či hyenu. Za všetko hovorí aj fakt, že mediar si s radosťou pochutná aj na mambe čiernej, jednom z najjedovatejších hadov sveta.

5. Methanopyrus kandleri
Dodnes nevieme povedať, kedy presne vznikol život, ani kde sa tak stalo. Mnohí vedci sa však domnievajú, že prvé organizmy vznikli na takých nehostinných miestach, akými sú hydrotermálne prieduchy. Viac než dva kilometre pod morskou hladinou, pod obrovským tlakom, bez slnečného svetla a pri teplote presahujúcej bod varu vody. Presne tak už miliardy rokov existujú obrovské komunity mikroorganizmov, z ktorých najextrémnejším je Methanopyrus kandleri. Prežije aj pri teplote 122 stupňov Celzia vo vode, ktorá sa nevarí len vďaka obrovskému tlaku okolitej masy vody. Prirodzené prostredie tejto archebaktérie je navyše veľmi kyslé, pH má nižšiu hodnotu než ocot. Práve hydrotermálne prieduchy sú doslova horúcimi kandidátmi na existenciu života aj mimo našej planéty.

4. Potkan hnedý
Máloktorý živočích dokáže tisícročia úspešne prežiť po boku človeka, utešene sa množiť a navyše byť škodcom. Dejiny potkana hnedého však pretkávajú prakticky celú históriu ľudstva. Rýchle a prispôsobivé hlodavce vďačia za svoju odolnosť najmä inteligencii. Myslíte si, že potkany sa dajú vyhubiť jedom? Ani náhodou. V hierarchicky usporiadanej komunite stoja na najspodnejších priečkach ochutnávači, ktorí sa do jedla pustia ako prví. Ak prežijú, môžu sa kŕmiť aj ich kolegovia. Potkany vedia výborne plávať, vybudovali si odolnosť proti mnohým otravným látkam a ohromne rýchlo sa množia. Samica je napríklad schopná stať sa gravidnou ihneď po pôrode. Ešte sa čudujete, prečo je potkan hnedý takým úspešným škodcom?

3. Turritopsis dohrnii
Môže zviera odolať pôsobeniu času? Medúza Turritopsis dohrnii začína svoj život ako malá larva, ktorá pláva v oceáne a hľadá niečo, na čo by sa prichytila. Následne sa z nej stane kolónia polypov a neskôr to, čo si bežne predstavíme pod pojmom „medúza“. Lenže táto je nesmrteľná. Keď „zomrie“ a klesne na morské dno, aby sa rozložila, jej bunky sa znovu zoskupia a vytvoria polypy, z ktorých znovu vyrastie medúza. Akoby sa sliepka vrátila do štádia vajca a znovu sa vyliahla. Teoreticky môže mať tento proces nespočetné množstvo opakovaní, počas ktorých medúza pohlavne dospeje a „zahynie“, len aby mohla opäť povstať z morského dna. Pokojne by sa mohla volať aj vodný fénix. Život takejto medúzy vedia ukončiť len dravce či choroby.

2. Šváby
Keď dopadli jadrové bomby na Hirošimu a Nagasaki, väčšina švábov to neregistrovala. Síce nie sú majstrami v odolávaní radiácií, ale aj tak ustoja desaťkrát viac než človek. Oveľa dôležitejšia pre ich prežitie je schopnosť odolávať chemickým prostriedkom, ktoré ľudia používajú v boji so švábmi. Stačí jeden jedinec, ktorý je odolný voči insekticídu a prežije postrek. Jeho potomstvo už bude mať odolnosť nielen voči danej látke, ale zvýši sa mu aj rezistencia voči iným prípravkom na hubenie hmyzu. Šváb prežije týždeň bez hlavy. Niežeby mu prekážala strata časti tela, zomrie od smädu. Dokáže sa pohybovať rýchlosťou až 30 centimetrov za sekundu a má pružné telo, ktoré sa prepchá aj cez úzke škáry. Jednoducho povedané: ak príde apokalypsa, šváby budú tými, čo zdedia planétu.

1. Pomalky
Vyzerajú celkom milo. Zoológ Johann Goeze ich v roku 1773 opísal ako „malé vodné medvedíky“. Žijú všade, štyri kilometre pod hladinou mora, v pralesoch, Antarktíde, v Himalájach a na istý čas ich možno umiestniť aj do vesmíru. Pomalky sú jednoducho najodolnejšie tvory na našej planéte. Neprekáža im extrémne vysoký či nízky tlak, prežijú pri 150 stupňoch Celzia aj pri teplote blížiacej sa k absolútnej nule. Vyviňte šesťkrát vyšší tlak, než je v Mariánskej priekope, a pomalky mu pár minút odolajú. Vezmite ich do kozmu a vrátia sa živé. Vedci sa domnievajú, že ak by došlo ku globálnej katastrofe, ktorá by vyhladila všetko živé, dokonca aj šváby, pomalky by sa s novou situáciou hravo vyrovnali. 30 rokov prežijú bez jedla a vody, potom doplnia zásoby a sú schopné sa množiť. Aby sa im darilo, stačí, ak sa občas nakŕmia rastlinnými bunkami, i keď niektoré druhy pomaliek konzumujú aj baktérie. Na záver treba ešte dodať, že odolajú tisíckrát vyššej dávke radiácie než človek. To nie je zlé na tvorčeka, ktorý meria len pol milimetra.