Alebo aj „kade-tade, motorka“. Rakúsky KTM sa rokmi presadil najmä medzi fanúšikmi outdoorovejšieho jazdenia. Nápadná čierno-oranžová kombinácia s drsnejšími tvarmi a konštrukciou je v jednej stope neprehliadnuteľná. Ťažko povedať, prečo sa tradičný producent motocyklov rozhodol opustiť dominantnú jednu stopu, no v roku 2007 celkom dosť prekvapil.
X-Bow, vyslovujte Crossbow
Ako rana z jasného neba sa roku Pána 2007, dňa 8. marca na ženevskom autosalóne zjavil puristický, slušne výkonný, málo vážiaci dvojmiestny X-Bow. S nadhľadom by sme to pokojne mohli označiť ako nečakaný vstup malého Rakúšana do teritória anglických „garážových lordov“ (v Anglicku majú hádam najviac producentov malých roadsterov na meter štvorcový). Lenže KTM nechcelo len tak nejaké čudo z pozváraných rúrok s nabúchaným motorom. KTM sa rozhodlo urobiť plnohodnotné náradie schopné konkurenčného jazdenia aj na pretekárskych okruhoch. X-Bow vznikol v úzkej spolupráci s najväčšou rakúskou dizajnérskou kanceláriou Kiska (Design-Büro Kiska) – s KTM spolupracuje od roku 1994 – a veľkým menom v pretekárskom svete, spoločnosťou Dallara. Ako to tak býva, štúdia či pokus zaznamenal enormný úspech, preto sa ho KTM rozhodlo v domovskom závode v Grazi aj vyrábať. Prvé sériové kusy sa dostali medzi fanúšikov v auguste 2008. Aby KTM demonštrovalo úzke väzby na vývoji modelu s Dallarou, prvých 100 kusov bolo „ociachovaných“ slovným spojením Dallara-Edition.
Na cestu aj okruh
V roku 2009 predstavilo KTM (opäť) na ženevskom autosalóne nové modely, resp. skôr deriváty – základný a najviac civilný Street, Clubsport s dušou občasného pretekára a ROC, čiže 30-kusová limitovaná edícia k populárnemu Race of Champions (X-Bow sa na ňom zúčastňuje od roku 2008). Rok 2009 bol prelomový ešte v jednej veci – produkcia sa zmenila zo „sériovej“ na individuálnu (nuž, keď chýbajú peniaze, treba robiť opatrenia). Vo všeobecnosti ale všetky verzie poháňa rôzne odladený dvojlitrový štvorvalec TFSI dodávaný automobilkou Audi. Pozoruhodné je, že od začiatku produkcie sa toho na X-Bow veľa nemenilo, preto je aj súčasný stav veľmi podobný počiatočnému. Pomyselne v úvode ponuky „sedí“ variant GT s ohyzdným čelným sklom (hádam si po rožky nepôjdete v kombinéze a s prilbou) a motorom naladeným na 221 kW a 420 Nm. Prevodovka je klasické dvojité háčko, šesťstupňová, akcelerácia 0 – 100 km/h mu trvá 4,1 sekundy s maximálnou rýchlosťou 231 km/h. S takouto konfiguráciou váži 847 kg. Nad ním je „R“, už bez čelného skla. Motor aj prevodovka sú totožné, no malými retušami klesla hmotnosť na 790 kg, čím sa skrátila akcelerácia na stovku o 0,2 sekundy. Nad jedným „R“ je variant „RR“. Síce s 810 kg, ale hlavne s 265 kW potenciálu motora (420 Nm je stále totožných). Dve písmenká však znamenajú aj viac individualizácie, preto preň KTM ani dynamické parametre neuvádza. Ak čakáte, že nad „RR“ bude „RRR“, mýlite sa. Variant „RR“ je posledným ako-tak civilným. Na vrchole potravinového reťazca sídli GT4, okapotovaný pretekársky špeciál s 975 kg. Avšak je precízne aerodynamicky zvládnutý a postavený podľa všetkých potrebných FIA predpisov. KTM pre dvojliter udáva 265+ kW a 500+ Nm, klasickú šesťstupňovú prevodovku nahradila sekvenčná.
Ako?
Zaujal vás X-Bow? U našich južných susedov sa dá pokojne kúpiť. Ale vedzte (!), že mu chýba akýkoľvek elektronický pomocník (nemá ani ABS), klimatizácia či rádio. Vo väčšine prípadov KTM odporúča prilbu (inak máte namiesto vlasov fúkanú na počkanie alebo s natáčkami aj trvalú). Vo všetkých krajinách EÚ má však homologizáciu cestného vozidla.
Ďalšie kultové káry:
Kultové auto: Stredno-zadný pre dvoch
DMC-12: Legendu z minulosti čaká vzkriesenie
Klasická puritánska škola: Opel Speedster