Najznámejšie súperenia v dejinách

10. TESLA vs. EDISON
Edison bol propagátorom jednosmerného prúdu a orientoval naň aj svoju firmu. Nikola Tesla, ktorý preňho pracoval, videl budúcnosť skôr v striedavom prúde. Ich cesty sa v roku 1885 rozišli, Tesla ostal na voľnej nohe a registroval si viaceré patenty. Brilantného srbského vynálezcu si všimol priemyselník George Westinghouse, zamestnal ho a začala sa vojna: DC vs. AC. Edison sa snažil dehonestovať striedavý prúd najrôznejšími spôsobmi. Počas verejných predstavení zabíjal prúdom psy, kone, kravy a dokonca aj slona. Presadil to, aby sa striedavý prúd použil pri prvej poprave prostredníctvom elektrického kresla. Jeho snaha však bola márna. Teslov striedavý prúd vyhral a Srbovi vďačíme aj za obrovské množstvo ďalších vynálezov. Ale zatiaľ čo on zomrel opustený, v deň Edisonovho pohrebu milióny Američanov zhasli na chvíľu svetlo.

9. NIKE vs. REEBOK
Firma Nike sa v roku 1984 dosť trápila. Po desaťročnom raste prišlo spomalenie a prvý kvartál v červených číslach. Nepomohol ani Carl Lewis, ktorý na olympiáde v Los Angeles získal štyri zlaté v teniskách tejto značky. Postavenie Reeboku sa zdalo neotrasiteľné. Vtom sa však v tíme Chicago Bulls objavil sľubný talent menom Michael Jordan. Nike zariskovala a presvedčila Jordana, aby podpísal kontrakt, hoci preferoval tenisky Adidas. V roku 1985 sa na trh dostali prvé tenisky Air Jordan za pomerne vysokú sumu 65 dolárov. O necelé dva mesiace neskôr sa predal miliónty pár. Pre firmu Reebok, ktorá dovtedy úspešne predávala obuv pre bežcov, to bol úder, z ktorého sa už poriadne nespamätala. S Nike podpísali zmluvy legendy ako Andre Agassi a Tiger Woods, na tváre Reeboku si málokto spomenie. Asi aj preto sa stal Adidas v roku 2005 majiteľom tejto strádajúcej firmy.

8. GATES vs. JOBS
Gates pochádza zo zámožnej rodiny, chodil na Harvard (aj keď školu nedokončil) a nechýba mu technické myslenie, vďaka ktorému sám písal riadky kódov pre svoje prvé produkty. Jobs bol, naopak, zo skromnejších pomerov, navštevoval menej prestížnu vysokú školu a bol skôr marketingovým géniom než zdatným technikom. Oboch však spájalo vizionárstvo a cit pre obchod. Zatiaľ čo Gates na čele Microsoftu sledoval mohutný vzostup Windowsu, Jobs a jeho Apple dokonca v roku 1997 čelili krachu. Nahryznuté jablko sa ale úžasným spôsobom spamätalo a zabralo pozície na miestach, na ktoré Microsoft akoby zabudol. Jeho doménou sa stali prenosné zariadenia. Niežeby Gates neinvestoval do týchto oblastí, ale jednoducho sa mu v nich nedarilo. Avšak zatiaľ čo v obchode boli nezmieriteľnými rivalmi, v súkromí udržiavali zdvorilé vzťahy, keď už nie priateľské.

7. OXFORD vs. CAMBRIDGE
Obe patria medzi elitu a pravidelne sa umiestňujú na vrcholných priečkach rebríčka najlepších univerzít sveta. Oxfordská univerzita je síce o približne 100 rokov staršia, ale inak medzi sebou veľa rozdielov nemajú. A hoci v niektorých oblastiach spolupracujú, v iných medzi nimi panuje obrovská rivalita. Snáď najlepšie to vidieť pri každoročných pretekoch osemveslíc na takmer sedem kilometrov dlhom úseku Temže. Od roku 1856 prerušili tradíciu len dva najväčšie vojnové konflikty v dejinách. Momentálne vedie Cambridge v pomere 84:80, u žien je stav ešte vychýlenejší v prospech Cambridge a študentky z tejto univerzity vedú 44:30. Zápolenie sleduje priamo z brehov Temže okolo štvrť milióna divákov a ďalších asi 15 miliónov pozerá priamy prenos na televíznych obrazovkách.

6. REAL MADRID vs. FC BARCELONA
Keď sa vysloví „El Clásico“, aj tí, ktorí nefandia futbalu, vedia, o čom je reč. Duel dvoch tímov patriacich k svetovej špičke je doslova magnetom na divákov, pravidelne patrí medzi najsledovanejšie športové prenosy. Nedá sa povedať, ktorý z tímov je lepší, Barcelona vedie len v pomere 96:95. Zaujímavý je však aj iný rozmer celého El Clásica. Okrem hráčov na ihrisku totiž medzi sebou kluby súperia aj v počte fanúšikov na sociálnych sieťach. A za futbalom je skrytá aj politika. Zatiaľ čo Real predstavuje španielsky nacionalizmus, Barcelona je symbolom toho katalánskeho. Fanúšikovia z celého sveta však vnímajú najmä divadlo na trávniku, ktoré sa počas jedného ročníka La Ligy koná najmenej dvakrát. A keď sa k tomu prirátajú aj možné duely v Španielskom pohári či Lige majstrov, srdcia futbalových priaznivcov i majiteľov oboch klubov plesajú.

5. DELIJE (Crvena zvezda) vs. GROBARI (FK Partizan)
Alebo „Belehrad vs. Belehrad“. Pri futbale ešte ostaneme, avšak z trávnika prejdeme na tribúny i mimo nich. Hlavné mesto Srbska ostáva počas duelu dvoch najznámejších klubov bývalej Juhoslávie paralyzované. Ako zvyknú vravieť ultras oboch klubov: „Futbal je len zámienka.“ A tak mnohí z nich ani poriadne nesledujú priebeh zápasu. Lietajú nadávky, dymovnice i sedačky. Delije a Grobari si počas „Večného derby“ nič nedarujú. A to, že Crvena zvezda momentálne vedie nad Partizanom v počte vyhratých zápasov 64:47, ich veľmi nezaujíma. Kto chce ale vidieť vojnu v Juhoslávii v menšom prevedení, počká si na zápas jedného z belehradských klubov proti chorvátskemu Hajduku Split či Dinamu Záhreb. Tam ide skutočne do tuhého a fanúšikovia sa neraz stretnú nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Prúdom vtedy netečie pivo, ale krv.

4. BURGER KING vs. MCDONALD´S
Jedným slovom: hamburger. Až do takej miery by sa dala zjednodušiť rivalita dvoch fastfoodových gigantov. Kto ponúka lacnejší? Kto chutnejší? Kto ho vie lepšie predať? Dnes už súperenie nie je také viditeľné, ako bolo v 50. a 60. rokoch. Najprv prišiel McDonald´s s burgerom za 15 centov, Burger King kontroval „Whooperom“, ktorý síce stál 37 centov, ale bol väčší. Ak chcel McDonald´s konkurovať, musel tak robiť vo veľkosti. V roku 1968 prišiel Big Mac ako konkurencia Whoopera. Burger King kontroval v roku 1982 reklamou, v ktorej sa tvrdilo, že zákazníci preferujú ich produkty pred tými z McDonald´s. Začala sa otvorená vojna, v ktorej jedna firma podávala žaloby na druhú a obrátene. Dnes sa už nesporia o hamburgery, ale napríklad o to, koho kuracie nugetky sa vyrábajú z kvalitnejšieho mäsa.

3. JANOV vs. BENÁTKY
Pozrime sa do stredoveku, konkrétne do oblasti obchodu, na ktorý sa obe mestá zameriavali. Bola to z núdze cnosť, poľnohospodárskou či priemyselnou výrobou by sa neuživili. Benátky ležia v lagúne, zatiaľ čo Janov je obklopený horami. A tak ponúkali svoje loďstvá iným krajinám, pričom ich výmenou mohli obchodovať bez platenia ciel. Lode si ich majitelia kupovali tak, že ponúkali podiely vo svojich obchodných aktivitách. Vznikol základ toho, čo dnes voláme akciovými spoločnosťami a rozvinulo sa aj poisťovníctvo. Benátky však v súperení Janov sústavne porážali. V meste dokonca vznikli aj obrovské lodenice, takzvané Arsenale, najväčší priemyselný komplex v Európe pred priemyselnou revolúciou. Stavali sa tu lode, vďaka ktorým boli Benátky neskôr schopné konkurovať aj osmanskému loďstvu.

2. PEPSI vs. COCA-COLA
Súboj rozdeľoval amerických prezidentov i reštaurácie, viedol sa v baroch, obchodoch i súdnych sieňach. Trvá prakticky od vzniku Pepsi v roku 1893 až dodnes, hoci Coca-Cola má už desaťročia navrch. Možno kvôli Santa Clausovi, ktorého úspešne spojila so svojím nápojom, a teda aj s Vianocami. Pepsi nepomohla ani Cindy Crawfordová, ktorá v roku 1992 pila nápoj z plechovky asi počas každej reklamnej prestávky v televízii. Pravdou ale je, že v závere 70. rokov Pepsi prekonala v predajnosti Coca-Colu. Išlo však o krátky výkyv, po ktorom sa všetko vrátilo do starých koľají. Dnes sú už vášne relatívne utíchnuté, produkty oboch firiem sa naďalej podobajú a neprestávajú mať svojich oddaných konzumentov i odporcov.

1. ZSSR vs. USA
Žiadne iné súperenie neohrozovalo osud ľudstva do takej miery ako studená vojna. Dvaja giganti s takým jadrovým arzenálom, ktorý by niekoľkokrát zničil našu planétu, ale našťastie nikdy nebojovali priamo. Vyberali si prostredníkov, oťukávali sa už počas konferencií v Teheráne, Jalte a Postupime, ale k prvému vážnejšiemu stretu došlo až v Kórei. Postupne prichádzali prevraty v afrických krajinách, ktoré sa oslobodili spod koloniálneho jarma, vypukla vojna vo Vietname a neskôr aj sovietsky „Vietnam“ v Afganistane. Superveľmoci mali prsty prakticky vo všetkých udalostiach, ktoré mohli mať čo i len malý vplyv na rovnováhu moci, všade ťahali za nitky. Kvôli nim žili milióny ľudí v strachu a zároveň s obdivom sledovali Gagarinov let do vesmíru aj Armstrongove pristátie na Mesiaci. Hltali propagandu, zomierali v gulagoch i v mene šírenia demokracie. Kto zo súboja napokon vyšiel víťazne, je dnes každému jasné. Ale nebolo to K.O., skôr kontumácia. Našťastie, pre všetkých.