Hitlerovým špeciálnym jednotkám však nevzdorovala ani deň.
Fallschirmjäger – výsadkári boli elitou nemeckej armády. Podstupovali špeciálny výcvik v oblasti vojenstva, ktorá bola prakticky nepreskúmaná. Veď prvú výsadkovú operáciu v dejinách absolvovali ich kolegovia len 9. apríla 1940 pri invázii do Dánska. Eben-Emael však bola tvrdším orieškom a medzi parašutistami kolovali reči, že ich posielajú na samovražednú misiu. Bola to sčasti pravda. Eben-Emael tvorila súčasť rozsiahleho belgického obranného systému, ktorý mal v prípade potreby dlho odolávať nemeckému útoku alebo ho dokonca úplne zastaviť. S pôdorysom 900 x 700 metrov bola naozaj najväčšou betónovou pevnosťou na svete, stála na kopci a posádka mala dobrý výhľad na prípadných útočníkov postupujúcich z Nemecka. Skutočne sa zdalo, že pevnosť nemôže padnúť. 1200 mužov malo k dispozícii delá, guľomety i pátracie svetlá, sklady zásob, podzemné tunely a ventilácia mala zasa zabezpečiť, že posádka ostane nažive, aj keď Nemci odrežú pevnosť od okolitého sveta.
Perfektná príprava
Fallschirmjäger sa na operáciu pripravovali šesť mesiacov. Trénovali pristávanie v klzákoch, ktoré ich mali dopraviť dovnútra pevnosti, čím by sa vyhli smrtiacej paľbe Belgičanov. V okupovanom Československu trénovali dobýjanie opevnených pevností, ktoré v roku 1938 ich obrancovia bez boja opustili. V Belgicku oddiely ženistov nacvičovali demoláciu nepriateľských postavení. Medzitým Nemci vypočúvali zajatých Belgičanov, aby o pevnosti zistili viac. To všetko sa dialo s maximálnym utajením. Výsadkári nedostávali žiadne priepustky, dokonca sa nesmeli stýkať ani s inými jednotkami nemeckej armády. V noci 9. mája nastúpilo 493 výsadkárov do 42 klzákov a vzlietli. Viezli so sebou hromadu špeciálneho vybavenia ako skladacie rebríky, plameňomety či dokonca špeciálne nálože, ktoré mali byť schopné dokázať spraviť dieru do betónových múrov. Tento druh zbrane sa pri dobýjaní Eben-Emael použil vôbec prvýkrát v dejinách. Mužom robili spoločnosť aj panáci, ktorých mali na padákoch zhodiť ďalej od pevnosti, aby odpútali pozornosť posádky. 31 klzákov malo za úlohu dobyť tri mosty cez takzvaný Albertov kanál. V dvoch prípadoch boli Nemci úspešní a podarilo sa im poraziť obrancov skôr, než stihli mosty zničiť.
Seržant v hlavnej úlohe
Zvyšných 11 klzákov malo pristáť za múrmi pevnosti, ale podarilo sa to len deviatim. Velenia sa ujal seržant Helmut Wenzel, ktorý mal spomedzi pár desiatok mužov najvyššiu hodnosť. Prvá hodina bola kritická pre úspech celej akcie. Časť výsadkárov vyslal Wenzel do severnej časti pevnosti, kde mali očakávať tvrdý odpor. Namiesto toho však objavili len falošné obranné postavenia. Zvyšných 55 mužov zaútočilo na delostrelecké postavenia v pevnosti, ktoré mohli ohroziť Nemcami dobyté mosty. Vďaka špeciálnym náložiam sa Fallschirmjäger dokázali prebúrať cez betónové múry a vyradiť delá z prevádzky. Plameňometmi zasa likvidovali posádky guľometných hniezd.
Tri hodiny po pristátí prvých Nemcov v pevnosti dorazil do Eben-Emael aj poručík Rudolf Witzig, ktorý mal celej akcii pôvodne veliť. Jeho klzák však vinou pilota pristál príliš skoro. Witzig si ale zohnal iný stroj a prišiel svojim mužom na pomoc, veď s nimi bol od počiatku výcviku. V tom čase už Fallschirmjäger uskutočňovali druhú fázu operácie a bránili dobyté postavenia pred belgickými nekoordinovanými protiútokmi. To trvalo prakticky až do rána 11. mája. Vtedy k pevnosti dorazili ďalší nemeckí vojaci, zničili obranné postavenia a posádka sa čoskoro vzdala. Na strane Belgicka padlo 60 mužov.
Do srdca Belgicka
V čase pristátia bránilo pevnosť 750 Belgičanov. Bolo ich desaťkrát viac než Nemcov, mali vynikajúce postavenie, a predsa podľahli. Po desiatkach rokov, keď Witzig písal pamäte, pripisoval úspech podlomenej morálke Belgičanov, ktorí sa cítili uväznení vo vlastnej pevnosti, ako aj veľkým chybám, ktorých sa dopustili architekti Eben-Emael pri navrhovaní obranných postavení. Na prvé miesto však kládol výcvik svojich mužov a moment prekvapenia, ako aj dokonalé prevedenie nacvičených manévrov. Naozaj nemusel byť skromný. O priebehu tohto vôbec prvého klzákového výsadku v dejinách sa dodnes učí na vojenských akadémiách. Hitlerovi sa otvorila cesta do srdca Belgicka, ale nebolo to zadarmo. Fallschirmjäger prišli o 44 mužov, ďalších 99 bolo ranených. Führer bol však pre úspech ochotný obetovať aj podstatne viac ľudí. Seržant Wenzel aj poručík Witzig sa v zdraví dožili konca vojny a zomreli až v roku 2003, respektíve 2001.
GEBIRGSJÄGER: Spolu s Fallschirmjäger sa považovali za elitu nemeckej armády. Išlo o typ ľahkej pechoty, v doslovnom preklade o „horských poľovníkov“. Zúčastnili sa väčšiny operácií v náročnom teréne, pôsobili v Nórsku, Fínsku, Taliansku i na Kaukaze. V súčasnej nemeckej armáde tvoria brigádu so 6500 mužmi.
Mohlo by vás zaujať:
Operácia Gunnerside: Keď Hitler prišiel o atómovú bombu
Klzák, ktorý (takmer) znamenal slobodu
Hitlerovu pýchu potopili na prvej plavbe
