Okrem veľkých vesmírnych agentúr sa o to pokúsia aj súkromné spoločnosti a nové krajiny ako Spojené arabské emiráty. V tomto roku by zároveň mali „súkromníci“ začať s dopravou astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Avšak zrejme najočakávanejšou udalosťou bude prvá misia programu Artemis, ktorého konečným cieľom je návrat ľudí na Mesiac.
V poslednom čase sa do centra pozornosti opäť dostáva Mesiac. V júli 2019 sme si pripomenuli 50. výročie prvého pristátia ľudskej posádky v rámci misie Apollo 11 a v priebehu najbližších pár rokov by sa mali ľudia na Mesiac vrátiť. Svoje vízie predstavili viaceré krajiny či súkromné spoločnosti, pričom najreálnejšími z nich sa zdajú byť plány amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Američania, na čele so súčasným prezidentom Donaldom Trumpom, chcú mať svojich astronautov na Mesiaci do roku 2024. Mala by byť medzi nimi aj prvá žena, a to bol tiež jeden z dôvodov, prečo celý program dostal meno podľa gréckej bohyne Artemis, sestry boha Apollóna.
K Mesiacu amerických astronautov ponesú vesmírne lode Orion a nosné rakety SLS, ktoré už majú za sebou niekoľko úspešných testov a skúšok systému. Ďalším krokom k tomu, aby mohla byť k Mesiacu v roku 2024 vyslaná ľudská posádka, ktorá napokon aj pristane na jeho povrchu, bude bezpilotná misia smerujúca k nášmu najbližšiemu vesmírnemu telesu. Práve tá by sa mala uskutočniť v závere tohto kalendárneho roka. Vesmírna loď Orion pri nej obletí Mesiac a odskúša všetky potrebné systémy a zariadenia. Celkovo by mala misia Artemis 1 trvať viac ako 25 dní, na retrográdnej orbite Mesiaca strávi 6 dní. Ak bude táto misia úspešná, bude ju nasledovať misia Artemis 2 s ľudskou posádkou (najskôr v roku 2022), ktorá obletí Mesiac, ale ešte na ňom nepristane. Samotné pristátie bude cieľom až v poradí tretej misie Artemis 3 v roku 2024.
Na ISS začnú lietať súkromníci
V roku 2020 by sa už reálne malo skončiť približne deväťročné obdobie, keď sa Američania museli bezvýhradne spoliehať na ruskú stranu pri doprave astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Práve v priebehu tohto roka by k nej mali vôbec po prvýkrát poletieť vesmírne lode dvoch súkromných amerických spoločností SpaceX a Boeing, ktoré uspeli vo výzve NASA na komerčnú prepravu ľudských posádok. Spoločnosť SpaceX, na čele ktorej stojí Elon Musk, svoju vesmírnu loď nazvala Crew Dragon a po sérii rôznych testov a automatizovaných misií by si do nej astronauti mali po prvý raz sadnúť niekedy uprostred tohto roka. Pôjde o dvojčlennú posádku v zložení Douglas Hurley (53 rokov) a Robert Behnken (49 rokov). Starliner, vesmírna loď Boeingu, bude mať pri svojom prvom lete až trojčlennú posádku (Michael Fincke, Christopher Ferguson a Nicole Aunapu Mann). Dátum misie ešte nie je známy, no zrejme bude nasledovať až po prvom lete Crew Dragon. Doprava na ruských Sojuzoch, ktorú Američania využívajú po konci raketoplánov, ich vyjde na zhruba 80 miliónov dolárov za jedného astronauta. V prípade súkromných spoločností sa očakáva, že zaplatia sumu nižšiu ako 60 miliónov.
Sondy poletia najmä s Mesiacu a Marsu
Ešte predtým, ako sa na cestu k Mesiacu vydajú ľudia, poletia k nim viaceré robotické sondy. Bude medzi nimi aj čínska sonda Čchang-e 5, ktorej štart bol preložený zo záveru minulého roka kvôli problémom s nosnou raketou Dlhý pochod. Jej cieľom bude vrátiť sa na Zem s mesačnými vzorkami, ktorých by mali byť aspoň dva kilogramy. Na Mesiaci plánuje so svojou sondou pristáť aj súkromná spoločnosť MoonEx založená skupinou biznismenov zo Silicon Valley. Podľa strohých informácií, ktoré sú zatiaľ dostupné, chce už v júli tohto roka odštartovať misiu Lunar Scout, ktorej úlohou bude na mesačnom povrchu umiestniť malý teleskop, odrážač laserových lúčov a tiež nádobku so spopolnenými ľudskými ostatkami. Je však dosť možné, že ešte dôjde k posunu v termíne štartu, podobne ako v prípade ďalšej súkromnej spoločnosti Astrobotic Technology. Tá už štart svojho zariadenia Peregrine presunula na druhú polovicu roka 2021. Trojica „veľkých hráčov“, ktorými sú americká NASA, Európska vesmírna agentúra (ESA) a čínska CNSA, vyšle svoje sondy k Marsu. Pokiaľ sa naplnia súčasné plány, stane sa tak v rozmedzí niekoľkých dní. V druhej polovici júla, respektíve začiatkom augusta by mali k červenej planéte odštartovať misie Mars 2020, ExoMars a HX1. Americká NASA bude môcť vďaka svojmu roveru, čo je malé pohyblivé vozidlo, Mars 2020 skúmať geologické zloženie a procesy, od čoho si sľubuje, že to pomôže pri hľadaní odpovede na otázku, či bol na Marse niekedy v minulosti život. Po stopách života bude pátrať aj rover misie ExoMars, ktorá je spoločnou misiou ESA a ruského Roskosmosu. Svoj rover nazvali Rosalind Franklin podľa niekdajšej anglickej biologičky. Ruskú časť misie bude tvoriť predovšetkým pristávací modul Kazačok. V poradí tretí rover, ktorý sa na cestu k Marsu vydá v roku 2020, vyvinula Čínska národná vesmírna agentúra a dostal označenie HX-1. Okrem iného bude vybavený georadarom schopným zmapovať podložie až do hĺbky 100 metrov. Nie na povrch Marsu, ale na jeho obežnú dráhu by chceli svoju sondu nazvanú Al-Amal (v preklade Nádej) dostať Spojené arabské emiráty. S jej vývojom krajine pomáhali americké univerzity a pokiaľ by bola misia úspešná, stali by sa UAE prvou moslimskou krajinou so sondou vyslanou do vesmíru. Z ďalších plánovaných misií pre rok 2020 spomeňme ešte projekt Európskej vesmírnej agentúry Solar Orbiter, ktorý sa vo februári vydá na viac ako trojročnú cestu k Slnku. Jeho úlohou bude skúmať heliosféru, solárny vietor a tiež zmapovať polárne oblasti Slnka, ktoré sa zo Zeme nedajú dobre pozorovať.
ŠTARTY MISIÍ V ROKU 2020
január – marec: Crew Dragon, Starliner
6.2. : Solar Orbiter
júl : Lunar Scout, Al-Amal
17. 7.– 5. 8. : Mars 2020
23. 7. – 5. 8. : HX1
25. 7. : Exomars
november: Artemis 1
dátum ešte neurčený: Čchang-E 5
K vesmírnej téme:
Najväčšie vesmírne projekty najbližších rokov
Posolstvá vyslané do vesmíru majú osloviť mimozemšťanov
Astronóm Peter Vereš skúma nebezpečné objekty vo vesmíre
