Astronauti však zároveň musia byť dobre pripravení aj po fyzickej stránke. Potrebujú zvládnuť preťaženie pri štarte, ale aj bezváhový stav počas pobytu na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS.
Misie s ľudskou posádkou dosahujú pri štarte rakety preťaženie 3 g, čo sa rovná trojnásobku tiaže na Zemi. Astronauti sú schopní vydržať túto obrovskú záťaž na organizmus vďaka svojim skafandrom a predovšetkým vďaka dlhodobému tréningu na centrifúge – zariadení, v ktorom sa odstredivou silou simuluje preťaženie pôsobiace na ľudské telo. Za život ohrozujúce sa pritom považuje preťaženie na úrovni 9 g, pri ktorom už nie je krv schopná prúdiť do mozgu.
Nelichotivá prezývka
Veľkou fyzickou záťažou je však aj pobyt na obežnej dráhe Zeme, kde si ľudské telo musí privyknúť na stav beztiaže. Aj keď v skutočnosti je gravitácia vo výške zhruba 400 km, kde sa nachádza obežná dráha Medzinárodnej vesmírnej stanice, slabšia len o 10 % ako na zemskom povrchu. Pocit stavu beztiaže je dosiahnutý tým, že ISS sa nachádza v stave nepretržitého voľného pádu. Na Zem však stanica nikdy nespadne, keďže sa pohybuje vysokou bočnou rýchlosťou. Napadá teda priamo dole, pričom Zem sa zároveň zakrivuje smerom od jej dráhy. Na obežnej dráhe nie je možné dosiahnuť absolútny stav beztiaže a preto sa zvykne hovoriť o mikrogravitácii. Pri príprave na misiu sa tento pocit simuluje v Laboratóriu neutrálneho vztlaku v stredisku NASA pri Houstone. Je to bazén s rozmermi 62 × 31 metrov napustený vodou, v ktorom astronauti oblečení v skafandroch trénujú rôzne činnosti, ako sú montáže prístrojov či opravy vonkajších častí stanice počas výstupov do vesmíru. Tvrdý dril v bazéne je pre astronautov dobrou prípravou na misiu, avšak vesmírne podmienky si najlepšie vyskúšajú v lietadle s redukovanou gravitáciou. V ňom im dokážu navodiť pocit stavu beztiaže na zhruba 25 sekúnd. Tieto lietadlá dostali od astronautov prezývku „vomit comet“, teda v preklade zvratková kométa. Mnohí totiž v lietadle s redukovanou gravitáciou zažili kinetózu, keďže sa im rovnako ako pri morskej chorobe podráždil statokinetický orgán vo vnútornom uchu slúžiaci na určovanie polohy tela v priestore.
NASA využíva služby súkromníka
Let prebieha tak, že lietadlo najskôr vystúpi po krivke v tvare paraboly prudko nahor, pričom pasažieri vtedy pociťujú preťaženie 1,8 g. V určitej fáze letu pilot uberie výkon a zároveň postupne narovnáva nos lietadla. Pocit stavu beztiaže tak pasažieri zažívajú, hoci lietadlo stále stúpa smerom nahor a bude to tak dovtedy, až kým nezačne opäť klesať pod uhlom 30°. Keď lietadlo následne zostúpi do nižšej výšky, pilot opäť začína s prudkým stúpaním, aby proces zopakoval. Celý manéver trvá viac ako minútu, pričom pocit stavu beztiaže sa dostaví na zhruba 25 sekúnd. Počas jedného letu vykoná lietadlo približne päťdesiat takýchto manévrov a dostane sa až do výšky takmer 10 kilometrov. Prezývku „zvratková kométa“ vymysleli ešte koncom šesťdesiatych rokov astronauti z Projektu Mercury, ktorý bol predchodcom programu Apollo. NASA vtedy na tieto lety využívala lietadlo Convair C-131 Samaritan. Hoci neskôr bolo nahradené modernejšími strojmi, prezývka zostala zaužívaná. NASA napokon svoj program letov s redukovanou gravitáciou zastavila v roku 2014, keď bola ukončená prevádzka lietadla McDonnell Douglas C-9. Od tej doby sa na tréning astronautov využíva lietadlo Boeing 727 patriace súkromnej spoločnosti Zero Gravity Corporation, s ktorou má NASA podpísaný dlhodobý kontrakt na tréning svojich astronautov. Svoje vlastné lietadlá umožňujúce zažiť nakrátko pocit stavu beztiaže majú Rusi a tiež Európska vesmírna agentúra ESA, ktorá využíva upravený Airbus A310. Lety uskutočňuje v okolí francúzskeho Bordeaux.
Zážitok za 6000 dolárov
Tento nevšedný zážitok však nie je čisto iba výsadou astronautov. Pocit stavu beztiaže si totiž môžu vyskúšať aj bežní ľudia, keďže spomínaná Zero Gravity Corporation a tiež aj niektoré ďalšie spoločnosti využívajú svoje lietadlá na komerčné účely. Jeden let pozostávajúci z 15 manévrov vyjde záujemcu na necelých 6000 amerických dolárov za predpokladu, že sa naplní kapacita lietadla predstavujúca 34 ľudí. Túto službu už pritom využilo viac ako 15 000 ľudí a boli medzi nimi aj viaceré známe osobnosti, ako napríklad v roku 2007 teoretický fyzik Stephen Hawking, ktorý bol väčšinu svojho života pripútaný na invalidný vozík. Počas letov s redukovanou gravitáciou je zároveň možné nasimulovať aj mesačnú a marťanskú gravitáciu, ktorá predstavuje jednu šestinu, respektíve jednu tretinu zemskej gravitácie.
Mohlo by vás zaujať:
Pomôcka pre plavcov ako ochrana aj pre astronautov?
VIDEO: Kozmonauti neplačú a ak áno, tak im stoja
