Prvé kvitnutie tulipánov zažilo Holandsko na jar 1594. V predošlom roku ich na univerzite v Leidene zasadil botanik Carolus Clusius, ku ktorému sa dostali z Osmanskej ríše. Holanďania boli krásou kvetov uchvátení, nič podobné predtým nemali možnosť vidieť. Tulipány sa dali šľachtiť a krížiť, vznikali stále nové farebné odrody a cena cibuliek postupne rástla. Bohatšia vrstva si tulipány zamilovala. Začala ich považovať za symbol úspechu a spoločenského postavenia. Čím vzácnejšie bolo sfarbenie kvetu, tým viac boli majetní obchodníci ochotní zaplatiť. Ak sa dala cibuľka kúpiť koncom 16. storočia za jeden gulden, o niekoľko dekád neskôr sa raritné druhy predávali aj za štvorciferné sumy.
Aj chudobní chcú zarobiť
Do roku 1634 prebiehalo obchodovanie s tulipánmi v bežných medziach. Potom si však aj neskúsení ľudia z nižších a stredných vrstiev povedali, že chcú zbohatnúť. Niektorí kupovali cibuľky, aby z nich vypestovali tulipány, ktoré by predávali boháčom. Ďalší sa snažili získať majetok predávaním samotných cibuliek a našli sa aj takí, ktorí si povedali, že tulipány sú jednoducho dobrou investíciou a oplatí sa do nich vložiť úspory. Objavili sa prvé forwardové obchody. Pri nich sa napríklad obchodník zmluvne zaviazal, že v určitom čase kúpi daný počet cibuliek za vopred dohodnutú sumu. Aktuálna trhová cena komodity v deň splatnosti pritom nehrala rolu. Účastníci tulipánovej horúčky nemohli vedieť, že finančné bubliny sa končia krachom a že forwardové obchody sa im nemusia vyplatiť.
Majetok za kvetinu
Prišiel rok 1635 a s ním klebety o raste cien tulipánov. Dopyt rástol, ľudia si mysleli, že keď teraz kúpia, neskôr drahšie predajú. Istý čas sa tak skutočne dialo. Pri obchodovaní nemusel mať dotyčný ani dostatočnú hotovosť, bežne sa cibuľky a kvety vymieňali napríklad za kravy či voly. Až v nasledujúcom roku ale nastal jav, ktorý sa dá označiť doslova za davovú psychózu. Obchody sa už neuzatvárali len na burzách pod dohľadom úradníkov a notárov, ale aj v celkom obyčajných hostincoch. Doložená je napríklad výmena jedinej cibuľky vzácnej odrody Semper Augustus za pozemok s rozlohou 49-tisíc metrov štvorcových. Za iné sadenice zasa pýtali predajcovia sumy vo výške desaťnásobku ročného platu skúseného remeselníka. Zaujímavá bola aj výmena cibuľky odrody Viceroy. Predajca za ňu dostal dve tony pšenice, štyri tony raže, štyri dospelé voly, osem prasiec, dvanásť oviec, 600 litrov vína, 3800 litrov piva, maslo v objeme 1800 litrov, 500 kilogramov syra, posteľ, sadu oblečenia a striebornú čašu, to všetko v hodnote 2500 guldenov. Dnes by mal jeden gulden hodnotu asi 13 eur, v prepočte teda išlo o sumu asi 32 500 eur.
Blíži sa krach
Traduje sa aj legenda o námorníkovi, ktorý sa do Holandska vrátil po niekoľkých rokoch a o cene tulipánov nemal ani poňatia. Obchodník mu v domovine odmenou za prácu ponúkol pozvanie na večeru. Námorník potom u obchodníka zjedol aj cibuľu, ktorá ležala v mise na stole. Netušil, že pár hltmi zjedol vzácnosť, za ktorú jeho hostiteľ zaplatil stravu pre posádku lode na jeden rok. Cibuľky často menili majiteľov aj niekoľkokrát za deň, pričom sa vôbec nepohli zo svojho pôvodného miesta. Manipuláciu s nimi totiž eliminovali zmluvy, vlastník tak ani nemusel vedieť, či tovar existuje. Nové slovo windhandel, „obchod s vetrom“, tak celkom dobre ilustrovalo realitu. Koncom roka 1636 už pozorní obchodníci vytušili, že ceny tulipánov nebudú rásť večne. Začali predávať a postupne sa k nim pridávali ďalší.
Neskorý zásah vlády
Vo februári 1637 vypukla panika. Na dražbu cibuliek v meste Haarlem neprišiel ani jediný človek. Je otázne, či sa tak stalo náhlym vznikom nezáujmu o tulipány alebo za to mohol fakt, že mor v tom čase kosil Haarlemčanov po desiatkach a ľuďom na dražby akosi neostával čas. Do veci sa napokon konečne vložila centrálna vláda. Už predtým však zakročili aj mestské rady, napríklad haarlemská zrušila platnosť všetkých zmlúv týkajúcich sa tulipánov uzavretých pred 1. decembrom 1636. Nešťastníkov zaťažených novšími forwardovými zmluvami pre zmenu odbremenili vyhlásením, že stačí, ak splatia desať percent dohodnutej sumy a obchod sa bude považovať za dokončený. V apríli 1637 centrálna vláda uvalila na obchod s tulipánmi moratórium. Banky už viac nesmeli brať cibuľky ako zálohy na pôžičky. Cena kvetov, ktorá v priebehu februára spadla o 90 %, aj naďalej klesala. Muselo sa pristúpiť k vyhláseniu, že ľudia, ktorí sa zadlžili v dôsledku vzniku finančnej bubliny, nemusia dlhy splácať. Pre mnohých však už bolo neskoro a prišli o všetko. Na druhej strane tí, ktorí predávali tulipány pred krachom ich cien, bohato zarobili. Mnohé kvety, ktoré sa počas tulipánovej horúčky predávali za astronomické sumy, už naživo neuvidíme. Odrody ako Semper Augustus a mnohé ďalšie totiž vyhynuli. Finančné bubliny sa však nekončia ani takmer 400 rokov od vzniku tej prvej.
Mohlo by vás zaujať:
Najjedovatejšie rastliny: Radšej stokrát o nich čítať, ako raz vyskúšať
Rastliny dokážu viac, ako sme si doteraz mysleli
Najkrajšia kvetinka z krajiny tisícich tulipánov
