Spýtali sme sa jej, ako zvláda skĺbiť život primabaleríny s prácou generálnej riaditeľky Moskovského štátneho baletu.
Ste umelecká riaditeľka divadla Moskovský štátny balet. Aké sú špecifiká tohto divadla?
Je to divadlo klasického baletu a v repertoári máme len klasické baletné predstavenia.
V čom sú vaše baletné predstavenia výnimočné?
Naše baletné predstavenia sú výnimočné hlavne v kvalite a množstve umelcov. Máme najpočetnejší baletný zbor – až 32 tanečníkov. Do nášho divadla pozývame aj popredných sólistov Veľkého moskovského divadla a petrohradského Mariinského divadla. Všetky baletné predstavenia sú doplnené jedinečnými kulisami a umeleckými kostýmami, čo dotvára ich autentickosť a atmosféru.
V ktorých krajinách už divadlo vystupovalo?
Divadlo už bolo na turné v mnohých krajinách, ide napríklad o Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Čínu, Kóreu, Japonsko, Mexiko atď. Na rok 2019/2020 máme naplánované veľké európske turné a začneme ho v októbri práve na Slovensku.
Čo je podľa vás na živote primabaleríny najťažšie?
Najťažšie je to vtedy, keď už vaše baletné zamestnanie musíte skončiť a začať sa živiť niečím iným. Asi to bude ten moment, kedy začínate rozmýšľať, čomu sa budete ďalej venovať.
Máte nejakú predstavu aj o tom, čomu by ste sa chceli ďalej venovať?
Som generálna riaditeľka Moskovského štátneho baletu. Naozaj mám šťastie, že viem, čo budem v budúcnosti robiť.
Snívali ste už od detstva, že sa raz stanete slávnou primabalerínou?
Nevedela som, či sa stanem baletkou. Rodičia ma podporovali, keď som tancovala, ale v rodine nemám nikoho, kto by sa venoval baletu. Mala som dobré známky a v škole sa mi darilo. Rodičia teda chceli skôr, aby som šla študovať na vysokú školu, nech mám nejaké kvalitné vzdelanie.
V ktorom momente ste sa rozhodli pre balet?
Bolo to moje rozhodnutie. Začalo sa to tým, že sa mi páčilo chodiť na tanečný krúžok, ktorý sme mali ešte v škole. Keďže ma to naozaj bavilo, presviedčala som aj mojich rodičov, nech tam so mnou chodia a pedagógovia ma v tom tiež podporovali. Takže keď už moja mama videla, že sa mi to tak páči, pripravovali sme sa na to, že pôjdeme do akadémie Boľšoj teatra v Moskve. Moja mama mi vtedy povedala, že si mám pamätať, že to bolo vždy moje rozhodnutie a nemôžem sa sťažovať, že mi oni zle poradili.
Aké povolanie vás okrem umenia a baletu lákalo?
Už som rozmýšľala, že by som chcela skúsiť prácu advokátky, teda by som išla na právnickú fakultu. Na druhom mieste by som mala zubné lekárstvo. Jednoducho by ma bavilo vŕtať sa v zuboch (smiech). Určite by som však nechcela pracovať s ľudským telom ako všeobecný lekár. Do tretice ma fascinuje aj práca tlmočníčky a predstava, že by som pracovala na veľvyslanectve.
Ste Moskovčanka. Čo by ste odporúčali našim čitateľom v tomto meste určite navštíviť a kde sa dá dobre najesť?
Určite by som vám odporučila zájsť na Červené námestie. Nemali by ste vynechať ani Tretiakovskú galériu, pretože tam sa môžete pozrieť na všetky historické a umelecké veľkolepé kúsky z ruských i svetových dejín. Sú tam veľmi pekné výstavy. Určite by som vám radila zájsť aj do Boľšoj divadla. Už len tá samotná budova z čias ruskej monarchie je krásna. Sú tam zachované pôvodné stavebné prvky, takže to vie celé urobiť veľmi silný dojem na človeka. Čo sa týka jedla, treba si dopriať nejaký dobrý boršč, ale celkovo dobrú ruskú kuchyňu nájdete skoro všade v rámci centra Moskvy. Ak už budete pri divadle, môžete zájsť aj do Boľšoj reštaurácie a zavŕšiť tam deň večerou. Po predstavení v divadle si tam často zájdeme aj my. Odporučila by som ešte aj návštevu Parku národného dedičstva, teraz je totiž zrekonštruovaný. Sú tam krásne, zlatom zdobené fontány a rôzne budovy z rôznych období ruskej histórie.
Ktorá krajina, do ktorej ste zavítali, vás najviac očarila?
Nemám len jednu obľúbenú. Je to preto, že náš súbor ročne navštívi desať až pätnásť rôznych krajín a každá z nich je jedinečná, rovnako ako diváci. A keď som teraz už v Bratislave, tak aj toto mesto sa mi naozaj páči.
V ktorej krajine ste zažili najvrúcnejšie publikum?
Čo sa týka vrúcnosti, niekedy to nie je až také očividné pre diváka, ale viem si to všimnúť. Z technickej stránky je predstavenie vždy zvládnuté, ale niekedy aj nálada tanečníka a celková energia, ktorá z neho plynie, dodá tancu a baletu takú špecifickosť. Viem si všimnúť, že potom má to predstavenie spád a dobre sa tancuje. V Rusku mám skúsenosť, že diváci sa vždy postavia a tlieskajú. Dobré ovácie sú aj v škandinávskych krajinách. Veľmi sa mi páči, ako nás vnímajú v Latinskej Amerike. Pre nich sme ako naozajstné hviezdy a celebrity. Je to akoby k nim prišla na vystúpenie rovno Madonna (smiech). Je teda dôležité, ako sa počas predstavenia cíti tanečník, on vie totiž potom tú energiu odovzdať ďalej. V Nemecku sa napríklad jedna diváčka nadchla a kričala: „Das ist fantastich.“ Bolo to tak nahlas, až ma to dojalo. Ďalší deň sme mali v Nemecku iné predstavenie a ona tam prišla za nami, aj keď to druhé mesto bolo vzdialené viac ako dvesto kilometrov. Ešte aj v Kodani poznám jedného pána, ktorý vlastní zdravotnú kliniku a pomáha v liečbe kĺbov. Na naše predstavenia má zakúpených pätnásť lístkov a takýchto fanúšikov nájdete aj v polovici Latinskej Ameriky (smiech)!
Stal sa vám niekedy na pódiu aj nejaký trapas?
Veľký trapas sa mi stal minulý rok. Na pódiu bývajú počas predstavenia stroje, ktoré vyrábajú paru. No z niektorého z nich vyšiel na javisku olej a ja som si to nevšimla. Vtedy som tancovala čiernu labuť v Čajkovského Labuťom jazere a pošmykla som sa, aj keď som stála na dvoch nohách. Celé publikum zhíklo a ľudia sa čudovali, čo sa bude diať. No musela som ešte dokončiť svoju variáciu, tak som sa postavila. Mala som absolvovať ešte rôzne piruety a otočky, ale vedela som, že len čo sa skončí táto moja časť a pôjdem za kulisy, budú ma čakať špeciálne otočky zvané fouette. Mala som však na špičke ešte stopy po oleji, tak som všetkým kričala, nech mi donesú obrúsky, aby som si to mohla utrieť, lebo sa na tom znova šmyknem. Takže až keď som mala 31 rokov, pochopila som, čo je to spadnúť na javisku. Môžem povedať, že to bolo dosť nepríjemné.
Aké máte dojmy z Bratislavy? Čo ste tu už stihli navštíviť?
Stihla som navštíviť Staré Mesto, to sa mi veľmi páčilo. Bola som pozrieť aj na Slavíne. To miesto vo mne zanechalo zmiešané dojmy aj pocit hrdosti, ale mala som aj tieseň a bolesť v srdci, keď som tam videla aj pochovaných ľudí. Som rada, že Bratislavčania i Slováci si na toto obdobie pamätajú a Slavín udržiavajú vo veľmi dobrom stave.
Aký najväčší cestovateľský adrenalín ste v živote zažili?
Nikdy som netúžila po takýchto extrémnych zážitkoch. Mala som toho dosť v detstve, keď ma otec vodieval do Gorkého parku v Moskve. Tam sme chodili na rôzne kolotoče i do aquaparku a adrenalínu som mala dosť. Teraz nad takým niečím ani nerozmýšľam. Keď som bola naposledy v Turecku, navštívili sme vodopády a asi dva kilometre dlhú cestu sme išli cez rôzne kamene a ľadovú horskú vodu. Musela som kráčať ďalej s celou skupinou, avšak keď som sa postavila pod vodopád, zistila som, že z toho všetkého sála obrovská prírodná energia, ktorú som odtiaľ načerpala.
Čo je pre vás najlepší relax?
Mám veľmi málo času, ale keď mám chvíľku na oddych, idem si hneď ľahnúť. Spánok je najlepší na relax a regeneráciu. Zriedkavo zájdem aj na nejakú masáž alebo do sauny.
Nemáte teda príliš veľa času na nejaké hobby alebo šport?
Nie, na to už nemám čas, keďže som generálnou riaditeľkou moskovského baletu. Keď sama netrénujem, tak sa idem pozrieť, ako tancujú sólisti, niekedy s nimi idem aj precvičovať, čo zaberá dosť času. Ak práve neúčinkujem na pódiu, musím dohadovať nejaké predstavenia a plánovať repertoár na sezónu. Sama navrhujem aj kostýmy na jednotlivé predstavenia. To je ale aj moje hobby a veľmi ma to baví. Takže ak sa prídete pozrieť na naše predstavenia, neuvidíte ma len ako tanečníčku, ale i ako navrhovateľku jednotlivých kostýmov.
Kto vám je v živote najväčšou oporou?
Samozrejme, mama a otec. Neberiem ich len ako rodinu, ale aj ako blízkych priateľov. Vedia mi dobre poradiť a sú na mňa aj veľmi prísni. Niekedy sa na nich za to možno aj hnevám, ale vždy mi povedia pravdu do očí, nasmerujú ma. Som jedináčik, takže sa zverujem len im.
Aké typy mužov sa vám páčia? Aké vlastnosti musí mať muž vášho života? Temperament, dobré srdce, vášeň?
Páčia sa mi muži, ktorí majú nielen fyzickú, ale i psychickú silu, teda musí byť odo mňa silnejší. Teraz, keď som dospelá, chápem, že to nie je také ľahké. Hlavne nech je muž dobrý, vnímavý a nech je mojou oporou.
VIDEO: Zákulisie z nášho fotenia
Chodíte si niekde aj zatancovať na diskotéku?
Chodievala som skoro každý piatok a sobotu, najmä keď som mala 19 – 20 rokov. Na diskotékach som tancovala aj do 25-tky takmer každý piatkový večer a ráno som musela ísť do práce. Teraz diskotéky nevyhľadávam, uprednostním skôr živú klasickú hudbu, džez alebo blues. Rada si to vypočujem v tichom prostredí. V minulosti nám aj učitelia vyčítali, že sme chodievali na diskotéky, ale nakoniec sa k nám aj pridali.
Aj na parkete ste predvádzali baletné kreácie?
Samozrejme (smiech). Keď sme išli aj s partnermi, tak nás pri tancovaní dvíhali. Mali sme predsa len v sebe trošku alkoholu (smiech).
ĽUDMILA TITOVÁ
Narodila sa 9. októbra 1987 v Moskve. Je absolventkou prestížnej Moskovskej štátnej akadémie Veľkého divadla v Moskve. Na stránkach najčítanejších novín ju nazývajú baletka a učiteľka svetovej triedy. Je jednou z aktérok úspešného dokumentárneho filmu Symboly ruského baletu. V súčasnosti tancuje ako primabalerína a zároveň je aj generálnou riaditeľkou Moskovského štátneho baletu.
Najobľúbenejšia kniha: Mám rada ruskú klasiku a knihy od Dostojevského a Tolstého.
Najobľúbenejší film: Gladiátor, Duch.
Najobľúbenejší herec: Russell Crowe, Julia Roberts a mnoho ďalších.
Obľúbená farba: Kráľovská modrá.
Motto: S trpezlivosťou zájdeš ďalej
Foto: Adam Suchánek
Vizáž: Martina Krupčíková
Naše ďalšie cover girls:
Lenka Petrovičová: Poctivo chodím na každý zápas
Lucia Mokráňová: Poznám všetky chlapské triky
Martina Schindlerová: Návrat na scénu si užívam
