Horiaci napalm zabil odhadom asi 100 000 obyvateľov a vypálil takmer 39 km2 mesta a okolia. Na porovnanie, spojenecké bombardovanie Drážďan si vyžiadalo „iba“ 25 000 obetí na životoch. V nasledujúcich mesiacoch pokračovali bombardovacie útoky zamerané na iné japonské mestá a zabíjanie stoviek tisíc japonských civilistov. Konvenčné bombové útoky spôsobili v Japonsku oveľa viac civilných úmrtí, ako jadrové bomby, ktoré dopadli na Hirošimu a Nagasaki v auguste 1945.
Novovymenovaný vedúci operácii B-29 generál Curtis LeMay pred bombardovaním Tokia urobil niekoľko kľúčových zmien. V najosídlenejších oblastiach leteli bombardéri iba cca 2,1 km nad zemou namiesto zaužívaných cca 9 km bez formácie. Japonská obrana bola slabá. Lietadlá boli zbavené všetkej nepotrebnej výbavy, ako palubných zbraní a strelcov, aby sa vytvorilo viac miesta pre bomby. Týmito úpravami boli letky spoločne schopné premeniť noc na ohnivé inferno. Americkí plánovači vedeli, že drevené japonské budovy budú rýchlo horieť. Teplo z požiaru bolo tak intenzívne, že na niektorých miestach sa topil kov, budovy a ľudské bytosti spontánne vzplanuli. Historici nálet označujú ako najsmrteľnejší v celej histórii. Viac ako milión ľudí po ňom zostalo bez domova.
Foto: wikipédia / free
Mohlo by vás zaujať:
Posledný vojak druhej svetovej vojny
Hitlerovu pýchu potopili na prvej plavbe
Ručiaca krava desila vojakov na oboch stranách